• Interná smernica č. 1/2010, ktorou sa upravujú postupy pre vedenie účtovníctva obce Nesluša

    Interná smernica je vypracovaná v zmysle zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a v zmysle Opatrenia MF SR z 8. augusta 2007, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky, uverejneného pod č. MF/16786/2007-31.

    Článok 1 - Spôsob vedenia účtovníctva a projektovo-programová dokumentácia

    (1) Účtovná jednotka účtuje v sústave podvojného účtovníctva podľa Opatrenia MF SR č. MF/16786/2007-31 z 8. augusta 2007, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky.

    (2) Organizačné zložky účtovnej jednotky (príloha č. 1).

    (3) Organizačné zložky sú v systéme účtovníctva rozčlenené na organizačné zložky, ktoré sú financované z vlastných prostriedkov rozpočtu obce a organizačné zložky financované zo štátneho rozpočtu – prenesené kompetencie podľa jednotlivých činností alebo od iných subjektov. Strediská účtovnej jednotky sú prílohou predpisu.

    (4) Účtovníctvo je vedené vo vlastnej réžii v sídle účtovnej jednotky.

    (5) Programové vybavenie pre:

    1. podsystém účtovníctva vedie účtovná jednotka v programe WinIBEU od IVeS Košice. Tento program obsahuje moduly: účtovníctvo, dodávatelia, odberatelia, sklad, majetok, pokladnica, banka;
    2. podsystém miezd vedie účtovná jednotka v programe WinPAM od IVeS Košice;
    3. podsystém daní a miestnych poplatkov vedie účtovná jednotka v kancelárskom balíku Microsoft Office (Excel).

    (6) Účtovným obdobím je kalendárny rok.

    (7) Účtovná jednotka vedie účtovníctvo a zostavuje účtovnú závierku v peňažných jednotkách slovenskej meny (EUR).

    (8) Účtovná jednotka vedie účtovníctvo a zostavuje účtovnú závierku v štátnom jazyku.

    (9) Prenos účtovného záznamu musí účtovná jednotka zabezpečiť pred jeho zneužitím, poškodením, zničením, neoprávnenými zásahmi doň a neoprávneným prístupom k nemu.

    Článok 2 - Účtovný rozvrh

    (1) Účtový rozvrh zostavuje účtovná jednotka podľa ustanovenia § 13 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

    (2) Účtový rozvrh obsahuje používané:

    1. syntetické účty,
    2. analytické účty,
    3. podsúvahové účty.

    (3) Účtovná jednotka zostavuje účtový rozvrh na účtovné obdobie. Účtový rozvrh sa v priebehu účtovného obdobia môže dopĺňať podľa potrieb účtovnej jednotky. Pokiaľ nedochádza k prvému dňu účtovného obdobia k zmene účtového rozvrhu, ktorý bol platný v predchádzajúcom účtovnom období, môže postupovať účtovná jednotka podľa tohto účtového rozvrhu aj v nasledujúcom účtovnom období.

    (4) Účtová jednotka nesmie účtovať na účtoch, ktoré nie sú v účtovom rozvrhu.

    (5) Účtový rozvrh je prílohou č. 2 vnútorného predpisu.

    (6) Pri vytváraní analytických účtov sa zohľadňujú tieto hľadiská:

    1. členenie majetku podľa druhu,
    2. členenie majetku podľa doby použiteľnosti na dlhodobý majetok a krátkodobý majetok,
    3. členenie pohľadávok a záväzkov,
    4. členenie cenných papierov podľa druhov,
    5. členenie podľa jednotlivých subjektov verejnej správy a podľa druhu transferov na bežné a kapitálové transfery,
    6. členenie podľa položiek účtovnej závierky vrátane požiadaviek na zostavenie poznámok,
    7. členenie podľa položiek konsolidovanej a súhrnnej účtovnej závierky vrátane požiadaviek na zostavenie konsolidovaných a súhrnných poznámok,
    8. členenie podľa rozpočtovej klasifikácie, podľa zdrojov a programov, ak sa nevedie analytická evidencia,
    9. členenie podľa charakteru činnosti,
    10. členenie pre potreby zúčtovania zdravotného, nemocenského a dôchodkového poistenia, príspevkov na poistenie v nezamestnanosti,
    11. členenie na účely podľa osobitných predpisov,
    12. členenie z hľadiska potrieb finančného riadenia účtovnej jednotky,
    13. iné hľadiská členenia podľa potrieb účtovnej jednotky.

    (7) Na podsúvahových účtoch v účtových skupinách 75 až 79 sa sledujú skutočnosti, o ktorých sa neúčtuje v účtovných knihách, a ktoré sú podstatné na posúdenie majetkoprávnej situácie účtovnej jednotky a jej ekonomických zdrojov, ktoré možno využiť.

    (8) Na podsúvahových účtoch sa sleduje najmä drobný hmotný majetok a drobný nehmotný majetok – účet 771 až účet 799. V účtovníctve účtovnej jednotky sa môže vytvoriť zúčtovací účet na zabezpečenie účtovného záznamu na podsúvahových účtoch – účet 799.

    Článok 3 - Zoznam účtovných kníh, číselných znakov, symbolov a skratiek

    (1) Zoznam účtovných kníh:

    1. denník – v ktorom sa účtovné zápisy usporadúvajú z časového hľadiska (chronologicky), ktorým sa preukazuje zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov v účtovnom období;
    2. hlavná kniha – v ktorej sa účtovné zápisy usporadúvajú z vecného hľadiska (systematicky), ktorou sa preukazuje zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov na príslušné účty majetku, záväzkov, rozdielu majetku a záväzkov, nákladov a výnosov v účtovnom období. V hlavnej knihe musia byť zaúčtované všetky účtovné prípady, o ktorých sa účtovalo v denníku;
    3. zborník – rekapitulácia účtov chronologicky za sebou v členení starý zostatok (PS), obraty MD, obraty D a nový zostatok (konečný stav).

    (2) Vedenie účtovných kníh je zabezpečené výpočtovou technikou použitím programu WinIBEU.

    (3) Výstupy:

    1. účtovné knihy – hlavná kniha, denník;
    2. účtovné výkazy – Súvaha, Výkaz ziskov a strát;
    3. finančné výkazy – FIN 1-04, 2-04, 3-04, 4-01, 5-04, 6-04, 7-04;
    4. evidencia faktúr – kniha došlých a odoslaných faktúr;
    5. príjmy a výdavky – rozpočet, čerpanie;
    6. účtový rozvrh.

    (4) Zoznam číselných znakov, symbolov a skratiek je prílohou predpisu č. 3.

    (5) Účtovné doklady sa musia dôsledne číslovať. Predpokladom zaistenia preukázateľnosti účtovníctva sú dokladové rady. Pre každý druh dokladu je stanovený samostatný číselný rad, ktorý je prílohou predpisu č. 4.

    Článok 4 - Spôsoby oceňovania

    (1) Prípustné spôsoby oceňovania majetku a záväzkov sú uvedené v zákone o účtovníctve v § 24 až § 27 a v postupoch účtovania.

    (2) Majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene prepočítava účtovná jednotka na slovenskú menu kurzom vyhláseným Národnou bankou Slovenska, ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu, ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a k inému dňu, ak to ustanovuje osobitný predpis.

    (3) Pri kúpe a predaji cudzej meny za slovenskú menu použije účtovná jednotka kurz, za ktorý boli tieto hodnoty nakúpené alebo predané.

    (4) Z jednotlivých zložiek majetku a záväzkov sa oceňuje:

    1. obstarávacou cenou
      • hmotný majetok s výnimkou hmotného majetku vytvoreného vlastnou činnosťou,
      • zásoby s výnimkou zásob vytvorených vlastnou činnosťou,
      • pohľadávky pri odplatnom nadobudnutí,
      • záväzky pri ich prevzatí;
    2. vlastnými nákladmi
      • hmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou,
      • zásoby vytvorené vlastnou činnosťou;
    3. menovitou hodnotou
      • peňažné prostriedky a ceniny,
      • pohľadávky pri ich vzniku,
      • záväzky pri ich vzniku;
    4. reprodukčnou obstarávacou cenou
      • majetok v prípade bezodplatného nadobudnutia s výnimkou peňažných prostriedkov a cenín a pohľadávok ocenených menovitými hodnotami,
      • nehmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou, ak sú vlastné náklady vyššie ako reprodukčná obstarávacia cena tohto majetku,
      • majetok preradený z osobného vlastníctva do podnikania s výnimkou peňažných prostriedkov a cenín a pohľadávok ocenených menovitými hodnotami,
      • nehmotný a hmotný majetok novozistený pri inventarizácii a v účtovníctve doteraz nezachytený;
    5. reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 2 zákona
      • majetok a záväzky nadobudnuté vkladom alebo kúpou podniku alebo jeho časti a majetok a záväzky nadobudnuté zámenou s výnimkou účtovnej jednotky účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva a účtovnej jednotky, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania,
      • cenné papiere v majetku fondu a cenné papiere určené na obchodovanie a cenné papiere určené na predaj u obchodníkov s cennými papiermi, ktorí nepostupujú podľa § 17a ods. 1 zákona.

    (5) Na účely tohto zákona sa rozumie:

    1. obstarávacou cenou cena, za ktorú sa majetok obstaral a náklady súvisiace s jeho obstaraním;
    2. reprodukčnou obstarávacou cenou cena, za ktorú by sa majetok obstaral v čase, keď sa o ňom účtuje;
    3. vlastnými nákladmi
      • pri zásobách vytvorených vlastnou činnosťou priame náklady vynaložené na výrobu alebo inú činnosť, prípadne aj časť nepriamych nákladov, ktorá sa vzťahuje na výrobu alebo na inú činnosť,
      • pri hmotnom majetku okrem zásob a nehmotnom majetku okrem pohľadávok vytvorenom vlastnou činnosťou priame náklady vynaložené na výrobu alebo inú činnosť a nepriame náklady, ktoré sa vzťahujú na výrobu alebo inú činnosť;
    4. menovitou hodnotou cena, ktorá je uvedená na peňažných prostriedkoch a ceninách, alebo suma, na ktorú pohľadávka alebo záväzok znie.

    Článok 5 - Deň uskutočnenia účtovného prípadu

    (1) Dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň, v ktorom dôjde k vzniku pohľadávky a záväzku, platbe záväzku, inkasu pohľadávky, postúpeniu pohľadávky, vkladu pohľadávky, poskytnutiu preddavku alebo prijatiu preddavku, prevzatiu dlhu, výplate hotovosti alebo prevzatiu hotovosti, nákupu alebo predaju peňažných prostriedkov v cudzej mene alebo cenných papierov, pripísaniu cenných papierov na účet, dohodnutiu a vyrovnaniu obchodu s cennými papiermi, devízami, splneniu dodávky, zisteniu manka, schodku majetku, prebytku majetku alebo škody na majetku, pohybu majetku vo vnútri účtovnej jednotky a k ďalším skutočnostiam vyplývajúcim z osobitných predpisov alebo vnútorných podmienok účtovnej jednotky, ktoré sú predmetom účtovníctva a ktoré v účtovnej jednotke nastali, alebo o ktorých sú k dispozícii doklady, ktoré dokumentujú tieto skutočnosti.

    (2) Pri nehnuteľnosti obstaranej na základe zmluvy, ak do nadobudnutia vlastníctva vkladom do katastra nehnuteľností nadobúdateľ nehnuteľnosť užíva, dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň prevzatia nehnuteľnosti nadobúdateľom do užívania k dátumu uvedenému v zmluve alebo v inom doklade o odovzdaní nehnuteľnosti do užívania; u prevádzajúceho je dňom uskutočnenia účtovného prípadu deň odovzdania nehnuteľnosti. Ak nebude vklad do katastra nehnuteľností povolený, účtovné zápisy sa zrušia.

    Článok 6 - Spôsob účtovania zásob

    (1) Účtovanie obstarania a úbytku zásob sa vykonáva spôsobom „A“ bez používania kalkulačného účtu 111.

    (2) Súčasťou obstarávacej ceny zásob sú všetky náklady potrebné na ich obstaranie, napríklad preprava, provízia, poistné.

    (3) Analytické účty zásob sú vedené podľa súborov dát z počítača.

    (4) Úbytok zásob rovnakého druhu účtuje účtovná jednotka spôsobom váženým aritmetickým priemerom (vážený aritmetický priemer sa počíta najmenej raz za mesiac).

    (5) Účtovanie obstarania zásob spôsobom A bez používania kalkulačného účtu 111. Na účte 112 - Materiál na sklade sa pri spôsobe A účtovania zásob účtuje nakúpený a prevzatý materiál na sklad v prípade, ak by hodnota materiálu presahovala 200 €.

    Text účtovného prípadu MD D
    Faktúra od dodávateľa za materiál 112 321
    Spotreba materiálu 501 112

    (6) Drobný nehmotný majetok od 30 do 2 400 € sa účtuje priamo do nákladov na účet 518 AÚ.

    (7) Priamo do spotreby účtuje účtovná jednotka drobný nákup od 1 € do 200 € za jednotku:

    1. kancelárske potreby a materiál, papier;
    2. čistiace, hygienické a dezinfekčné prostriedky;
    3. materiál použitý na opravy a údržbu;
    4. nákup odbornej literatúry, novín a ostatných tlačív;
    5. osobné ochranné pracovné prostriedky;
    6. spotreba pohonných látok.

    Článok 7 - Osobitnosti účtovania

    (1) Účtovná jednotka považuje za nevýznamné sumy nákladov a nevýznamné sumy výnosov:

    1. 0,25 % z nákladov minulých účtovných období, t. j. 1 711 €,
    2. 0,25 % z výnosov minulých účtovných období, t. j. 2 184 €.

    (2) Opravy nevýznamných nákladov a nevýznamných výnosov minulých účtovných období sa účtujú ako účtovné prípady bežného účtovného obdobia na príslušných účtoch nákladov alebo výnosov. Významné sumy opráv nákladov a výnosov minulých účtovných období sa účtujú na účet 428 AÚ – Nevysporiadaný výsledok hospodárenia minulých rokov.

    (3) Účtovná jednotka dodávateľské faktúry za december bežného účtovného obdobia, došlé do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca (t. j. do 15. 01.) účtuje na účte 321. Faktúry za december vystavené v januári nasledujúceho roka účtuje na účte 326 – Nevyfakturované dodávky.

    (4) Vyúčtovanie cenín (poštové známky, kolky...) sa účtuje na konci kalendárneho štvrťroka na základe účtovného dokladu o spotrebe cenín na účte 213.

    (5) Náklady sa účtujú na účtoch účtovej triedy 5 – Náklady.

    (6) Výnosy sa účtujú na účtoch účtovej triedy 6 – Výnosy.

    (7) Uzavretie účtovných kníh:

    1. konečné stavy účtov účtovej triedy 5 – Náklady sa účtujú na ťarchu účtu 710 – Účet výsledku hospodárenia a konečné stavy účtov účtovej triedy 6 – Výnosy sa účtujú v prospech účtu 710 – Účet výsledku hospodárenia;
    2. konečné zostatky súvahových účtov sa účtujú podvojne v prospech alebo na ťarchu účtu 702 – Konečný účet súvahový podľa charakteru zostatku. Preúčtovaním konečného zostatku účtu 710 – Účet výsledku hospodárenia na účet 702 sa uzatvoria účtovné knihy;
    3. pri uzavretí účtovných kníh sa:
      • zisťujú obraty jednotlivých účtov,
      • zisťujú konečné stavy výsledkových účtov a konečné zostatky súvahových účtov,
      • účtujú konečné stavy účtov nákladov v účtovej triede 5 a výnosov v účtovej triede 6,
      • zisťuje výsledok hospodárenia pred zdanením daňou z príjmov za účtovné obdobie,
      • zisťuje účtovný výsledok hospodárenia ako rozdiel nákladov a výnosov – pri uzatvorení účtovných kníh sú údaje účtu 702 – Konečný účet súvahový, účtu 710 – Účet výsledku hospodárenia a údaje z analytických účtov podkladom pre zostavenie účtovnej závierky.

    (8) Otvorenie účtovných kníh:

    1. konečné zostatky jednotlivých súvahových účtov aktív a pasív zaúčtovaných na účte 702 – Konečný účet súvahový sú začiatočnými stavmi jednotlivých súvahových účtov aktív a pasív zaúčtovaných na účte 701 – Začiatočný účet súvahový;
    2. účtovnými zápismi na ťarchu účtu 701 – Začiatočný účet súvahový a v prospech príslušných otváraných súvahových účtov pasív a účtovnými zápismi v prospech účtu 701 – Začiatočný účet súvahový a na ťarchu príslušných otváraných súvahových účtov aktív sa účtujú ich začiatočné stavy;
    3. výsledok hospodárenia bezprostredne predchádzajúceho účtovného obdobia účtovaný v prospech alebo na ťarchu účtu 702 – Konečný účet súvahový sa pri otvorení účtov hlavnej knihy účtuje v prospech alebo na ťarchu účtu 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní so súvzťažným zápisom na ťarchu alebo v prospech účtu 701 – Začiatočný účet súvahový.

    Článok 8 - Účtovná závierka

    (1) Účtovná závierka obsahuje tieto všeobecné náležitosti:

    1. obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky; právnické osoby uvedú sídlo, fyzické osoby bydlisko a miesto podnikania, ak sa líši od miesta bydliska,
    2. identifikačné číslo, ak ho má účtovná jednotka pridelené,
    3. deň, ku ktorému sa zostavuje,
    4. deň jej zostavenia,
    5. obdobie, za ktoré sa zostavuje,
    6. podpisový záznam štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu účtovnej jednotky alebo podpisový záznam fyzickej osoby, ďalej podpisový záznam osoby zodpovednej za jej zostavenie a osoby zodpovednej za vedenie účtovníctva.

    (2) Účtovná závierka v sústave podvojného účtovníctva okrem všeobecných náležitostí podľa predchádzajúceho odseku obsahuje tieto súčasti:

    1. súvahu,
    2. výkaz ziskov a strát,
    3. poznámky.

    (3) Účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku vždy, keď uzavrie účtovné knihy. Ak uzavrie účtovné knihy k poslednému dňu účtovného obdobia, zostavuje účtovnú závierku ako riadnu, v ostatných prípadoch uzavretia účtovných kníh zostavuje účtovnú závierku ako mimoriadnu.

    (4) V súvahe riadnej účtovnej závierky a mimoriadnej účtovnej závierky sa vykazujú informácie o majetku, záväzkoch a rozdiele majetku a záväzkov účtovnej jednotky ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, a ku dňu ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie.

    (5) Vo výkaze ziskov a strát riadnej účtovnej závierky a mimoriadnej účtovnej závierky sa vykazujú náklady, výnosy a výsledok hospodárenia za účtovné obdobie a bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie.

    (6) V poznámkach sa uvádzajú informácie, ktoré vysvetľujú a dopĺňajú údaje v súvahe a výkaze ziskov a strát sa uvádzajú informácie, ktoré vysvetľujú a dopĺňajú údaje v súvahe a výkaze ziskov a strát, prípadne ďalšie výkazy a údaje, ktoré ich vysvetľujú a dopĺňajú. V poznámkach sa uvádzajú aj informácie, ktoré sa týkajú použitia účtovných zásad a účtovných metód, a ďalšie informácie podľa požiadaviek ustanovených týmto zákonom. V poznámkach uvedie účtovná jednotka tiež informácie o skutočnostiach, ktoré ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, nevykazuje v ostatných súčastiach účtovnej závierky, ale ich dôsledky menia významným spôsobom pohľad na finančnú situáciu účtovnej jednotky.

    Článok 9 - Záverečné ustanovenia

    (1) Tento predpis je súčasťou vnútorného kontrolného systému organizácie a podlieha aktualizácii podľa potrieb a zmien kompetencií a zodpovedností.

    (2) Ustanoveniami tohto predpisu sú povinní riadiť sa všetci zamestnanci organizácie.

    V Nesluši dňa: 31. 12. 2009
    Schválené starostom obce dňa: 01. 01. 2010

    Prílohy

  • Interná smernica č. 1/2011, ktorou sa upravujú postupy pre obeh účtovných dokladov obce Nesluša

    Interná smernica je vypracovaná v zmysle § 11 ods. 4 zákona SNR č. 369/1990 Zb. s použitím § 9 ods. 5 zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších zmien a doplnkov.

    Článok 1 - Úvodné ustanovenia

    (1) Táto smernica upravuje obeh účtovných dokladov, ako aj vzťahy medzi starostom a jednotlivými orgánmi samosprávy obce pri vykonávaní dispozícií s finančnými, materiálovými a ostatnými prostriedkami. Upravuje tiež ich preskúmanie v podmienkach obce.

    (2) Účelom je zabezpečiť plynulosť prác pri vypracovávaní a účtovaní všetkých účtovných dokladov tak, aby bola zabezpečená úplnosť, správnosť a včasnosť vykázania a použitia finančných prostriedkov.

    (3) Každá zložka organizačnej štruktúry Obecného úradu je povinná vytvárať vhodné podmienky pre úplné a včasné spracovanie účtovných dokladov a zabezpečiť ich vecnú a formálnu správnosť.

    (4) Touto smernicou nie sú dotknuté povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov – najmä zo zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite.

    Článok 2 - Všeobecné ustanovenia

    (1) Účtovnými dokladmi sú originálne písomnosti, ktoré musia mať náležitosti podľa § 10 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve:

    1. označenie účtovného dokladu,
    2. obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov,
    3. peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva,
    4. dátum vyhotovenia účtovného dokladu,
    5. dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia,
    6. podpisový záznam osoby zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej jednotke a podpisový záznam osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie,
    7. označenie účtov, na ktorých sa účtovný prípad zaúčtuje v účtovných jednotkách účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, ak to nevyplýva z programového vybavenia.

    (2) Obeh účtovných dokladov musí byť organizovaný tak, aby sa nenarušili funkcie, ktoré vyplývajú pre obec z platnej právnej úpravy.

    (3) Obeh účtovných dokladov má umožniť, aby sa príslušný doklad dostal včas do rúk zamestnancov, zodpovedných za jednotlivé operácie a tých, ktorí podľa údajov uvedených v dokladoch vykonávajú príslušné záznamy. Zároveň sa musí zabezpečiť, aby sa jednotlivé doklady zúčtovali v tom období, s ktorým hospodársky a ekonomicky súvisia.

    (4) Na obehu dokladov sa v podmienkach obce zúčastňujú starosta, pokladník, fakturant a účtovník obecného úradu, ktorí jednotlivé doklady vyhotovujú, kontrolujú, preskúmavajú alebo schvaľujú.

    Článok 3 - Obeh účtovných dokladov

    I. Úvodné ustanovenia

    (1) Obeh účtovných dokladov napomáha včasnosti spracovania účtovníctva a výkazníctva. Obehom sa zaručuje časový postup spracovania jednotlivých účtovných dokladov, t. j. od ich vzniku po likvidáciu a odôvodnenie k zaúčtovaniu.

    (2) Obeh účtovných dokladov je záväzný pre všetkých pracovníkov obecného úradu, ktorí sa zúčastňujú na likvidácii účtovných dokladov, sú povinní zabezpečovať aj nadväzné medzioperačné úkony, potrebné pre likvidáciu jednotlivých účtovných dokladov.

    (3) Účtovník obecného úradu je povinný priebežne sledovať dodržiavanie obehu dokladov a podľa potreby vykonávať neodkladné opatrenia na jeho dodržiavanie, prípadne navrhovať potrebné zmeny a doplnky obehu dokladov.

    II. Objednávky

    (1) Objednávky môže vystavovať starosta obce alebo ním poverený pracovník. Pri vystavovaní objednávky – návrhu na uzavretie zmluvy – treba rešpektovať osobitnú právnu úpravu (najmä zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov).

    (2) Kniha objednávok je uložená u starostu obce.

    (3) Objednávky sa vyhotovujú dvojmo s tým, že sa musia vyplňovať vo všetkých predpísaných náležitostiach aj s uvedením priebežných finančných čiastok za zrealizované práce, dodávky, alebo služby. Originál objednávky sa zasiela príslušnému dodávateľovi, jeden exemplár zostáva v knihe objednávok.

    (4) Vyhotovené objednávky schvaľuje starosta obce.

    III. Faktúry

    A/ Úvodné ustanovenia

    (1) Fakturovanie a platenie dodávok upravuje najmä zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.

    (2) Faktúry musia obsahovať všetky náležitosti účtovných dokladov v súlade so zhora uvedenou právnou normou. Ak má faktúra nedostatky, je potrebné obratom požiadať o doplnenie, resp. odstránenie závad.

    B/ Došlé faktúry

    (1) Došlé faktúry adresované pre obec alebo Obecný úrad sa sústreďujú u účtovníka obecného úradu, ktorý došlé a prevzaté faktúry opatrí prezenčnou pečiatkou s uvedením dátumu došlej pošty a predloží k nahliadnutiu a parafovaniu starostovi obce. Účtovník faktúry zaeviduje do „Knihy došlých faktúr“ v časovom poradí s uvedením termínu ich splatnosti.

    (2) Zároveň účtovník obecného úradu pripojí k faktúre „Účtovný doklad“ a ďalšie doklady (objednávky, dodacie listy, potvrdenie o prevzatí a odovzdaní vecí – príjemky/výdajky).

    (3) Starosta obce potvrdí podpisom:

    1. správnosť faktúr z hľadiska vecného a číselného,
    2. že práce alebo prevzatý tovar bol realizovaný.

    (4) Pri nákupe dlhodobého a krátkodobého majetku účtovník zabezpečí ich zaevidovanie v evidencii dlhodobého a krátkodobého hmotného a nehmotného majetku obce.

    (5) V prípade zistenia určitých nezrovnalostí vo faktúre je povinný účtovník obecného úradu neodkladne písomne upovedomiť dodávateľa o príčinách, respektíve z akých dôvodov nebudú faktúry v stanovenom termíne uhradené a požiadať o odstránenie nezrovnalostí.

    (6) Vo všetkých požadovaných náležitostiach vyplnený a podpísaný účtovný doklad spolu s faktúrou ďalej vybaví ekonóm obecného úradu tak, aby nedošlo k oneskorenej úhrade. Osoba poverená úhradou faktúr, ktorá nesplnila povinnosť ich likvidácie v stanovenej lehote, je zodpovedná za eventuálne vzniknutú majetkovú ujmu obci.

    (7) Zamestnanec poverený nákupom u dodávateľa je mu povinný oznámiť informácie, ktoré má uviesť pre potreby účtovníctva do vystavenej faktúry – rozpočtový program, ktorého sa doklad týka a presný popis akcie, na ktorú bude materiál použitý. Pokiaľ nebude dodávateľ schopný požadované údaje zahrnúť do faktúry, nakupujúci zamestnanec obce ich doplní na doklad ručne ešte pred odovzdaním do učtárne.

    C/ Odoslané faktúry

    (1) Odberateľské faktúry na práce a služby, materiál a predaný hmotný majetok obcou iným právnickým, alebo fyzickým osobám, vyhotovuje poverená osoba (fakturant) prostredníctvom ekonomického softvéru.

    (2) Odberateľské faktúry podpisuje starosta obce.

    (3) Fakturant vytlačí faktúry v dvoch vyhotoveniach, zaeviduje ich v „Knihe odoslaných faktúr“, označí každú odoslanú faktúru evidenčným číslom a pravidelne sleduje ich úhrady. Jedno vyhotovenie faktúry odošle odberateľovi a jedno ostáva v evidencii obce.

    (4) Lehota splatnosti je 14 dní, ak nie je zmluvne dohodnuté inak.

    IV. Príkaz na úhradu do peňažného ústavu

    (1) Úhrady dodávateľských dokladov vykonáva starosta obce prostredníctvom internet bankingu.

    (2) Hromadný príkaz na úhradu miezd a odvodov vytvára účtovník a jeho úhradu zabezpečí starosta obce cez internet banking.

    V. Interné účtovné doklady

    A/ Úvodné ustanovenia

    (1) Medzi interné účtovné doklady patria všetky tie doklady, ktoré sa vyhotovujú poverenými zamestnancami obce a obecného úradu, pokladníkom, účtovníkom obecného úradu a starostom obce v rámci hospodárenia obce. Ide o doklady, ktorými sa uskutočňujú zmeny v stave hospodárskych prostriedkov obce.

    (2) Zaraďujeme sem:

    1. pokladničné doklady,
    2. dohody o vykonaní práce a o pracovnej činnosti,
    3. plat,
    4. cestovné doklady,
    5. ostatné interné doklady.

    B/ Pokladničné doklady

    Postup pri vedení pokladničných dokladov je upravený v Internej smernici č. 2/2011 o vedení pokladne.

    C/ Dohody o vykonaní práce a pracovnej činnosti a o brigádnickej práci študentov

    (1) Pri odmeňovaní niektorých prác vykonaných mimo pracovného pomeru sa postupuje podľa platnej právnej úpravy – zákona č. 311/2001 Z. z. a zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.

    (2) Poverený zamestnanec obecného úradu zodpovedá za to, že dohody (o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru) budú dôsledne, úplne a správne vyplnené ešte pred realizáciou odmeny a tiež podpísané oboma zmluvnými stranami. V prípade, že dohody nebudú vyplnené a vyhotovené v súlade s platnou právnou úpravou, nemožno ich realizovať (vyplatiť odmenu).

    (3) Odmena sa po zdanení a odpočítaní povinných odvodov poukáže na účet pracovníka alebo vyplatí v hotovosti oproti podpisu na výplatnej listine za príslušný kalendárny mesiac. Pokiaľ je tak uvedené na dohode, odmena sa vyplatí preddavkovo v hotovosti oproti podpisu na výdavkovom pokladničnom doklade.

    D/ Plat

    (1) Poverený pracovník obecného úradu spracúva platovú agendu pre všetkých zamestnancov obce, pričom zabezpečuje aj likvidáciu platov a ostatných nárokov.

    (2) Poverený pracovník obecného úradu vedie evidenčné listy zamestnancov v súlade s platnou právnou úpravou.

    (3) Pre zabezpečenie správnosti a úplnosti vedenia platovej agendy sú povinní všetci zamestnanci predkladať všetky potrebné podklady a materiály (sobášne listy, doklady o priznaní invalidného, resp. čiastočného invalidného dôchodku, rozhodnutia príslušného daňového úradu a pod.).

    (4) Výplatnú listinu (na zálohu aj výplatu) zamestnancov obce podpisuje zamestnanec, ktorý vyhotovil listinu, a ktorý vyhotovil listinu, a ktorý zodpovedá za správnosť výpočtu platu zamestnancov. Výplatnú listinu schvaľuje starosta obce. Výplaty na základe skontrolovaných výplatných listín zabezpečuje pokladňa obecného úradu.

    (5) Prevzatie súm výplat potvrdzujú príjemcovia svojím podpisom na výplatnej listine. Oprávnený príjemca môže splnomocniť inú osobu na príjem výplaty. Splnomocnenie musí byť písomné a musí spĺňať všetky náležitosti požadované platnou právnou úpravou.

    (6) Ak bola finančná čiastka zaslaná príjemcovi prostredníctvom peňažného ústavu alebo pošty, podpis sa nahrádza potvrdenkou peňažného ústavu alebo pošty. Táto potvrdenka sa musí pripojiť k výplatnej listine. V prípade úhrady pomocou internet bankingu slúži ako potvrdenka výpis z bežného účtu obce.

    E/ Cestovné doklady

    1. Úvodné ustanovenia

    (1) Na náhradu cestovných a sťahovacích výdavkov sa vzťahuje osobitná právna úprava (zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách).

    (2) Pracovnú cestu koná zamestnanec na základe predchádzajúceho súhlasu starostu obce.

    (3) Starosta obce vždy určí:

    1. východisko pracovnej cesty,
    2. cieľ a účel pracovnej cesty,
    3. dobu trvania pracovnej cesty,
    4. miesto ukončenia pracovnej cesty,
    5. spôsob dopravy,
    6. ďalšie podmienky príkazcu.
    2. Schvaľovanie pracovnej cesty

    (1) Cestovný príkaz podpisuje starosta obce.

    (2) Poverený zamestnanec na obecnom úrade zabezpečí očíslovanie a zaevidovanie cestovného príkazu.

    (3) Ak majú zamestnanci vykonávať pracovnú cesty, s ktorými im vznikajú väčšie výdavky, môžu požiadať o poskytnutie preddavku.

    (4) Preddavok sa poskytne v navrhnutej sume, najvyššie však do výšky predpokladaných výdavkov. Preddavok možno vyplatiť len na základe riadne vyplneného a schváleného cestovného príkazu. Evidenciu preddavkov vedie pracovník zodpovedný za vedenie pokladne obecného úradu.

    (5) V prípade, že sa pracovná cesta, na ktorú bol poskytnutý zamestnancovi preddavok, z určitých objektívnych dôvodov neuskutoční, je potrebné vrátiť ho späť do pokladne obecného úradu, najneskôr na ďalší deň po zistení tejto skutočnosti.

    3. Vyúčtovanie pracovnej cesty

    (1) Zamestnanec je povinný do desiatich pracovných dní po dni ukončenia pracovnej cesty predložiť všetky písomné doklady potrebné na vyúčtovanie pracovnej cesty a tiež vrátiť nevyúčtovaný preddavok (§ 36 ods. 3 zákona č. 283/2002 Z. z.). Nevyúčtovaný preddavok môže byť zamestnancovi zrazený zo mzdy.

    (2) Cestovný príkaz musí byť vyplnený podľa predtlače a prepláca sa na základe preukázaných dokladov o výdavkoch v súlade so zákonom č. 283/2002 Z. z.

    (3) Zamestnanec vyplnené tlačivo s dokladmi predloží na prekontrolovanie pokladníkovi obecného úradu. Po odkontrolovaní zamestnanec predloží vyúčtovanie na schválenie tomu, kto cestu nariadil.

    (3) Vo všetkých požadovaných náležitostiach vyplnený a podpísaný cestovný príkaz spolu s účtovným dokladom predloží zamestnanec pokladni obecného úradu na realizáciu.

    4. Osobitné ustanovenia

    Povolenie pracovnej cesty vlastným motorovým vozidlom je upravené v „Dohode o používaní motorového vozidla pre účely obecného úradu“.

    F/ Ostatné interné doklady

    (1) Do skupiny ostatných interných dokladov patria predovšetkým tie, ktoré sa nevyhotovujú systematicky. Ide o prípady vyplývajúce z chybného účtovania.

    (2) Tieto doklady sa musia vyhotovovať operatívne, pričom musia obsahovať všetky náležitosti uvedené v § 10 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.

    Článok 4 - Preskúmanie účtovných dokladov

    (1) Účtovné doklady sa preskúmajú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a kontrolujú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite.

    (2) Účtovné doklady sa preskúmajú zásadne pred ich zúčtovaním, pokiaľ z platnej právnej úpravy nevyplýva niečo iné.

    (3) Účtovné doklady sa preskúmajú z hľadiska:

    1. vecného,
    2. formálneho,
    3. prípustnosti.

    (4) Pod vecnou správnosťou rozumieme správnosť údajov obsiahnutých v účtovných dokladoch, pričom ide o zisťovanie súladu týchto údajov so skutočnosťou (správnosť peňažných čiastok, správnosť výpočtu, správnosť údajov o množstve a pod.). Ide o preverenie, či fakturované práce, služby a dodávky súhlasia so skutočnými dodávkami, a to ako z hľadiska kvality, kvantity, druhu, doby trvania prác, tak aj s cenovými podmienkami, ktoré sa dojednali v zmluve; príp. objednávke.

    (5) Pod formálnou správnosťou rozumieme preskúmavanie dokladov zo strany zamestnancov:

    1. ktorí operácie nariadili alebo schválili (starosta obce),
    2. ktorí úplnosť a náležitosti účtovných dokladov preskúmali (účtovník, pokladník).

    (6) Pod prípustnosťou rozumieme zodpovednosť zamestnancov za to, že operácie sú v súlade s platnou právnou úpravou a normatívnymi právnymi aktmi obce – z hľadiska zabezpečenia finančných prostriedkov v rozpočte. Toto preskúmavanie vykonáva zamestnanec zodpovedný za rozpočet.

    (7) Za správne vykonanie účtovných operácií zodpovedá účtovník obecného úradu, ktorý vedie účtovnú evidenciu.

    (8) Za stav v účtovnom archíve zodpovedá zamestnanec obecného úradu, ktorý má na starosti archív.

    (9) Za správne a včasné vybavenie a doručenie jednotlivých dokladov v rámci obehu zodpovedajú: nakupujúci zamestnanec, príjemca pošty, účtovník, pokladník, fakturant a starosta obce.

    Článok 5 - Úschova účtovných písomností

    (1) Účtovné písomnosti sa musia ukladať do archívu oddelene od ostatných písomnosti.

    (2) Pred uložením sa musia písomnosti usporiadať a zabezpečiť proti strate, zničeniu alebo poškodeniu (§ 35 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve).

    (3) Účtovné doklady a písomnosti sa ukladajú do archívu na lehoty určené v § 35 a nasl. zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.

    Článok 6 - Spoločné ustanovenia

    (1) V prípade neexistujúcej úpravy touto smernicou sa použije postup podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite.

    (2) Zamestnanci obce, ktorí prichádzajú do styku s finančnými prostriedkami, musia mať uzavretú dohodu o hmotnej zodpovednosti.

    (3) Starosta obce môže jednotlivé ustanovenia týchto zásad bližšie rozpracovať vo svojom pokyne, resp. príkaze.

    Článok 7 - Záverečné ustanovenie

    (1) Táto smernica je záväzná pre všetkých zamestnancov obce. Zmeny a doplnky schvaľuje Obecné zastupiteľstvo.

    (2) Táto smernica nadobúda účinnosť dňa 1. novembra 2011.

    V Nesluši dňa: 25. 10. 2011
    Schválené uznesením OZ dňa: 27. 10. 2011

    Prílohy

  • Interná smernica č. 1/2019 o výkone finančnej kontroly v podmienkach obce Nesluša

    Starostka obce Nesluša schválila Smernicu o výkone finančnej kontroly v podmienkach obce Nesluša.

    Článok 1 - Úvodné ustanovenia

    (1) Smernica o výkone finančnej kontroly v podmienkach obce Nesluša (ďalej len „smernica“) upravuje postup, t. j. pojmy, kompetencie, povinnosti a zodpovednosť zamestnancov obce Nesluša pri vykonávaní finančnej kontroly.

    (2) Cieľom smernice je zabezpečiť jednotnú aplikáciu ustanovení zákona o kontrole a audite pri výkone finančnej kontroly, a to základnej finančnej kontroly, administratívnej finančnej kontroly a finančnej kontroly na mieste (najmä § 6 až § 9) vrátane základných pravidiel finančnej kontroly a auditu (§ 20 až § 27), ktoré sa uplatňujú aj na vykonávanie vnútorného auditu i vládneho auditu.

    Článok 2 - Vnútorný kontrolný systém

    (1) Vnútorný kontrolný systém orgánu verejnej správy tvorí:

    1. kontrola plnenia úloh,
    2. finančná kontrola,
    3. spolupráca s orgánmi vonkajšej kontroly a orgánmi činnými v trestnom konaní,
    4. prešetrovanie a vybavovanie sťažností, príp. petícií,
    5. predchádzanie podvodom, nezrovnalostiam a korupcii,
    6. plnenie ďalších úloh podľa tejto smernice.

    (2) Úlohy určené vnútorným kontrolným systémom organizácie plnia:

    1. starostka obce,
    2. hlavný kontrolór,
    3. zamestnanci obce.

    (3) Hlavný kontrolór vypracúva plán kontrolnej činnosti. Vykonáva plánované kontrolné akcie, pričom v nevyhnutnom prípade na základe rozhodnutia starostky obce môže vykonať aj mimoriadnu kontrolnú akciu.

    (4) Vnútorný audit nie je súčasťou vnútorného kontrolného systému.

    (5) Túto smernicu možno primerane použiť aj na oblasť kontroly verejných financií v právnickej osobe, prostredníctvom ktorej sa poskytli verejné financie a v inej osobe, ktorej sa poskytli verejné financie.

    Článok 3 - Zásady finančnej kontroly

    (1) Za vykonanie kontroly zodpovedá starostka obce.

    (2) Finančnú kontrolu možno vykonať aj elektronicky.

    Článok 4 - Základná finančná kontrola

    (1) Základnou finančnou kontrolou sa overuje aj tá finančná operácia, ktorá sa overuje administratívnou finančnou kontrolou alebo finančnou kontrolou na mieste.

    (2) Vykonáva ju starostka obce a účtovník, pokladník alebo správca daňovej agendy, príp. iný zamestnanec zodpovedný za odborné činnosti podľa povahy finančnej operácie alebo vydaného rozhodnutia.

    (3) Spisový obal nie je dokladom súvisiacim s finančnou operáciou alebo jej časťou.

    (4) Základnou finančnou kontrolou sa overuje každá finančná operácia alebo jej časť:

    1. v 1. etape: pred vstupom do záväzku (napr. právny úkon – zmluva pred podpisom, požiadavka na verejné obstarávanie, zmluva o poskytnutí preddavku pred podpisom, zmluva o poskytnutí dotácie),
    2. v 2. etape: pred realizáciou výdavku, príjmu, poskytnutím (preddavku, dotácie) alebo preúčtovaním,
    3. v 3. etape: spravidla po realizácii výdavku (príjmu), resp. poskytnutí až do naplnenia všetkých podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky použité, prijaté alebo poskytnuté.

    (5) V prvej etape sa overuje finančná operácia alebo jej časť najmä z hľadiska jej schválenia príslušným vedúcim zamestnancom a následného súladu:

    1. so schváleným rozpočtom,
    2. s osobitnými predpismi alebo medzinárodnými zmluvami,
    3. s uzatvorenými zmluvami a rozhodnutiami vydanými na základe osobitných predpisov,
    4. s vnútornými predpismi alebo inými podmienkami poskytnutia verejných financií.

    (6)  V prvej etape je zameraná na oblasť plánovania, rozpočtovania, verejného obstarávania, uzatvárania zmlúv alebo iných úkonov majetkovej povahy. Zápisy sa vykonávajú na príslušných dokladoch súvisiacich s finančnou operáciou alebo jej časťou, alebo sa vyhotovuje tzv. kontrolný list. Jej vykonaním sa overuje finančná operácia alebo jej časť v závislosti od jej druhu najmä z hľadiska:

    1. súladu s plánom výdavkov vo vecnom členení, plánom obstarávania zákaziek, zoznamom drobných tovarov, stavebných prác a služieb,
    2. súladu so schváleným rozpočtom,
    3. hospodárnosti, efektívnosti, účelnosti a účinnosti pri hospodárení s verejnými financiami,
    4. súladu so všeobecne záväznými právnymi predpismi a vnútornými predpismi,
    5. súladu s uzatvorenými medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a na základe ktorých sa Slovenskej republike poskytli prostriedky zo zahraničia, so zmluvami uzatvorenými obcou a rozhodnutiami vydanými na základe osobitných predpisov.

    (7) Druhá etapa je zameraná najmä na oblasť plnenia zmlúv, dohôd, resp. iných úkonov majetkovej povahy, na oblasť účtovníctva, výkazníctva a správy majetku štátu. Príslušné zápisy sa vykonávajú na dokladoch súvisiacich s overovanou finančnou operáciou, napr. na žiadosti o realizáciu výdavku, na potvrdení alebo na samostatnom kontrolnom liste (príloha č. 1). Zodpovední zamestnanci za zverenú oblasť jej vykonaním overujú realizovanú finančná operácia alebo jej časť z hľadiska:

    1. vecného plnenia (vykonanie služby, dodanie tovaru alebo splatnosť platby, ak sa vyžaduje uhradenie preddavku alebo záloh),
    2. formálnej a číselnej správnosti a finančných podmienok ustanovených v zmluve, dohode, objednávke alebo v inom rozhodnutí,
    3. stanovenia správnej rozpočtovej klasifikácie a účtu,
    4. dodržania zásady adresnosti – stanovenie zodpovedajúceho nákladového strediska, kde sa náklady skutočne spotrebujú alebo spotrebovali,
    5. úplnosti vyhotovenia platobného príkazu, rozpočtového krytia a doloženia finančnej operácie potrebnými dokladmi s prílohami,
    6. evidencie majetku.

    (8) Pred zaúčtovaním potvrdzujú svojím podpisom a ďalšími náležitosťami zodpovední zamestnanci správnosť vyplnenia platobného príkazu, t. j. či ide o pokladničný výdaj/príjem alebo o potvrdenie (likvidačný list faktúry), úplnosť doloženia účtovného prípadu potrebnými dokladmi s prílohami a že účtovný doklad spĺňa náležitosti v zmysle zákona o účtovníctve.

    (9) V tretej etape sa overuje naplnenie všetkých podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté, použité alebo majú byť prijaté, a to v potrebnom časovom horizonte.

    (10) Bez overenia základnou finančnou kontrolou nemožno finančnú operáciu alebo jej časť nemožno vykonať alebo v nej pokračovať.

    (11) Zodpovední zamestnanci vykonávajúci základnú finančnú kontrolu sú povinní zastaviť finančnú operáciu alebo jej časť, ak pri jej výkone zistia nedostatky. Zistené nedostatky posúdia a rozčlenia na závažné a menej závažné. V prípade ak zistené nedostatky boli posúdené ako:

    1. menej závažné (sú formálneho charakteru): vrátia zodpovední zamestnanci návrh sporného dokladu na doplnenie alebo opravu (každé vrátenie dokladov z dôvodu zistených nedostatkov musí byť na dokladoch zaznačené);
    2. závažné: zodpovední zamestnanci sú povinní písomným záznamom o vykonaní základnej finančnej kontroly oznámiť starostke obce zistené závažné nedostatky, pre ktoré nemožno kontrolovanú finančnú operáciu vykonať alebo v jej príprave pokračovať, alebo treba vymáhať poskytnuté plnenie, lebo finančná operácia alebo jej časť sa už vykonala.

    Článok 5 – Administratívna finančná kontrola

    (1) Administratívna finančná kontrola sa vykonáva, ak sa verejné financie použijú ako dotácie alebo transfery z rozpočtu obce.

    (2) Vykonáva ju starostka obce a účtovník, pokladník alebo správca daňovej agendy, príp. iný zamestnanec zodpovedný za odborné činnosti podľa povahy finančnej operácie alebo vydaného rozhodnutia.

    (3) Vykonáva sa vždy, ak sa verejné financie poskytujú v rámci programov Európskej územnej spolupráce.

    (4) Nevykonáva sa, ak ide o použitie financií z rozpočtu obce a finančná operácia alebo jej časť súvisí so zabezpečením vlastnej prevádzky alebo prevádzky rozpočtovej organizácie (školy).

    (5) Administratívnu finančnú kontrolu nemožno realizovať bez predchádzajúceho vykonania základnej finančnej kontroly.

    (6) Výstupom z administratívnej finančnej kontroly je návrh správy z administratívnej finančnej kontroly a správa z administratívnej finančnej kontroly. Výstupom môže byť aj návrh čiastkovej správy z administratívnej finančnej kontroly a čiastková správa z administratívnej finančnej kontroly (príloha č. 2, 3 a 4).

    Článok 6 – Finančná kontrola na mieste

    (1) Finančnú kontrolu na mieste na základe písomného poverenia, ktoré vydáva starostka obce (príloha č. 5) vykonávajú aspoň dvaja zamestnanci obce.

    (2) Výstupom z finančnej kontroly na mieste je návrh správy z finančnej kontroly na mieste a správa z finančnej kontroly na mieste. Výstupom môže byť aj návrh čiastkovej správy z finančnej kontroly na mieste a čiastková správa z finančnej kontroly na mieste (príloha č. 6, 7 a 8).

    (3) Vykonaním finančnej kontroly na mieste a vypracovaním správy nezaniká povinnosť vykonať základnú finančnú kontrolu.

    Článok 7 – Záverečné ustanovenia

    (1) Ruší sa platnosť Smernica č. 2/2016 o vykonávaní finančnej kontroly v podmienkach obce Nesluša.

    (2) Táto smernica obce Nesluša č. 1/2019 nadobúda platnosť a účinnosť dňa 01. 01. 2019.

    (3) Starostka obce preukázateľne zabezpečí oboznámenie podriadených zamestnancov s týmto interným riadiacim aktom.

    Prílohy

  • Interná smernica č. 1/2021 o kybernetickej bezpečnosti

    Článok 1 - Úvodné ustanovenia

    (1) Zákonom č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti sa do slovenského právneho poriadku transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii (ďalej aj len „smernica“). Cieľom smernice, rovnako ako aj zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti (ďalej len „zákon“), je zaistiť ochranu informačných systémov a sietí pred narušením buď samotných technických zariadení, alebo údajov, ktoré sa v nich spracovávajú, alebo služieb, ktoré sa pomocou nich poskytujú.

    (2) Dňa 01. 03. 2020 bola obec Nesluša podľa § 17 ods. 3 zákona na základe podnetu Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu zaradená do registra prevádzkovateľov základných služieb ako prevádzkovateľ informačného systému verejnej správy.

    (3) Informačný systém verejnej správy je v zmysle § 3 písm. k) druhého bodu zákona č. 69/2018 Z. z. zaradený medzi základné služby.

    Článok 2 - Chránené priestory

    (1) Chránená miestnosť je osobitne určená samostatná miestnosť, ktorá je stavebne alebo inak fyzicky oddelená od zvyšku chráneného priestoru alebo od nechránených priestorov, pričom slúži najmä na centralizovanie aktív a systematické uchovávanie osobných údajov v akejkoľvek elektronickej, písomnej alebo inej forme; za chránenú miestnosť môže byť považovaný aj osobitne zabezpečený odkladací priestor (napr. trezor, iné pevné uzamykateľné priestory); do chránenej miestnosti je regulovaný fyzický prístup zamestnancov a iných osôb a je vo zvýšenej miere zabezpečená prijatím vhodných technických bezpečnostných opatrení, realizovaných prostriedkami fyzickej povahy.

    (2) Ochrana kancelárií:

    1. označenie miestnosti – číselné označenie a spravidla pri kanceláriách aj označenie zamestnancov  využívajúcich chránenú miestnosť titulom, menom, priezviskom a funkciou v organizácii,
    2. počet vstupných dverí – každá chránená miestnosť má vlastné vstupné dvere,
    3. konštrukcia dverí – pevné, uzamykateľné,
    4. zabezpečenie vstupných dverí – pridelením kľúča,
    5. zabezpečenie okien – okná nie sú zabezpečené zvýšenou mechanickou ochranou,
    6. ochrana vstupu v pracovnej dobe – prístup je umožnený len príslušným pracovníkom, cudzie osoby môžu do miestnosti vstupovať len v sprievode,
    7. bezpečnostné opatrenia – ochrana objektu, dostatočné zabezpečenie vstupu do chránených priestorov, obmedzenie prístupu do kancelárie iba pre konkrétneho zamestnanca.

    (3) Ochrana serverovne:

    1. označenie miestnosti – bez označenia,
    2. počet vstupných dverí – jedny,
    3. konštrukcia dverí – pevné, uzamykateľné,
    4. zabezpečenie vstupných dverí – pridelením kľúča,
    5. zabezpečenie okien – okná nie sú zabezpečené zvýšenou mechanickou ochranou,
    6. zabezpečenie priestoru serverovne – požiarnym hasiacim prístrojom,
    7. ochrana vstupu v pracovnej dobe – nepovolané osoby smú do serverovne vstupovať len v sprievode oprávnenej osoby,
    8. bezpečnostné opatrenia – ochrana objektu, dostatočné zabezpečenie vstupu do chránených priestorov, obmedzenie prístupu do miestnosti len na nevyhnutný okruh oprávnených osôb a ďalších fyzických osôb zabezpečujúcich údržbu a technickú podporu v sprievode oprávnených osôb,
    9. vlastní zamestnaci – iba správca informačných technológií bez obmedzenia,
    10. upratovacia služba a návštevy – bez prístupu.

    (4) Kontrola pohybu v chránených priestoroch:

    1. vlastní zamestnanci – bez obmedzenia v rámci pridelených oprávnení a kľúčov od miestností, v ktorých vykonávajú pracovné činnosti,
    2. zamestnanci externých dodávateľov – pohyb výlučne pod dohľadom povereného zamestnanca obce,
    3. upratovacia služba – do niektorých chránených miestností môže byť zamietnutý prístup (napr. serverovňa),
    4. správca budovy – iba na základe vopred oznámenej žiadosti a za prítomnosti povereného zamestnanca obce.

    Článok 3 - Politika používania informačných technológií

    (1) Správca informačných technológií (ďalej len „správca):

    1. inštaluje systémové programy (predovšetkým operačné systémy),
    2. manipuluje s diskovými médiami a tlačiarňami,
    3. je zodpovedný za plnú prevádzkyschopnosť systémových prostriedkov a nástrojov,
    4. na základe povolení zriaďuje nové používateľské kontá, prideľuje pre ne základné prístupové práva, preveruje oprávnenosť prístupových práv a používateľských kont a na základe povolenia ruší používateľské kontá. Pri prideľovaní prístupového práva sa uplatňuje nasledujúci postup:
      1. žiadosť – používateľ prostredníctvom starostky obce požiada o pridelenie prístupu;
      2. schválenie – starostka obce žiadosť schváli alebo zamietne;
      3. pridelenie prístupu – správca na základe pokynu od starostky obce pridelí prístup,
    5. zodpovedá za zálohovanie a archiváciu systémových a používateľských dát v zdieľanom priestore, za archív a vedenie evidencie záložných médií a ich bezpečné uloženie,
    6. pravidelne kontroluje stav technických súčastí informačného systému,
    7. raz týždenne nastavuje a kontroluje stav serverov,
    8. podľa požiadaviek bezpečnostnej politiky nastavuje prístupové práva na aktívnych sieťových prvkoch a komunikačných zariadeniach,
    9. pravidelne monitoruje stav siete pomocou programových nástrojov pre riadenie siete,
    10. udržuje v aktuálnom stave informácie o topológii siete, aktívnych a pasívnych prvkoch, o ich parametroch a nastaveniach,
    11. zriaďuje, eviduje a ruší kontá používateľov a skupín, pravidelne preveruje oprávnenosť používateľských kont, prípadne prístupových práv,
    12. rieši havarijné stavy, obnovuje dáta, funkčnosť databáz a konzultuje neštandardné stavy s dodávateľskými firmami,
    13. testuje a nasadzuje nové databázové softvéry, prípadne ich update a upgrade,
    14. zálohuje databázy a kontroluje pravidelnosť a spoľahlivosť prevádzky z hľadiska obnovy databáz po poškodení dát a obnovy databáz k dátumu,
    15. kontroluje v logovacích súboroch oprávnenosť vstupu do databázy (ochrana pred neoprávneným vstupom), zisťuje či bola prekonaná bezpečnostná brána a v prípade, že bola prekonaná, preveruje postup jej prekonania,
    16. spolupracuje s ostatnými oddeleniami pri testovaní, výberovom konaní pre nový softvér. Tvorí a spolupodieľa sa na tvorbe návrhov smerníc, upresnení a školení súvisiacich s bezpečnosťou informačných systémov,
    17. nastavuje bezpečnostné charakteristiky pre jednotlivé komponenty informačného systému vrátane komunikačných prvkov,
    18. vyhodnocuje a spravuje kontrolné záznamy,
    19. vykonáva bezpečnostné školenia používateľov,
    20. kontroluje fyzickú bezpečnosť počítačového vybavenia a serverovne, archívnych médií a výstupných zariadení (tlačiarne, zapisovače, atď.),
    21. kontroluje prístup k zariadeniam systému,
    22. kontroluje bezpečné uloženie záložných médií a archívov,
    23. kontroluje a spravuje systém prihlasovania užívateľov a stanovuje maximálnu dobu životnosti hesiel podľa bezpečnostnej politiky,
    24. riadi a zabezpečuje päťročnú archiváciu súborov týkajúcich sa bezpečnostných záznamov operačného systému a dôležitých aplikácií,
    25. analyzuje prieniky do informačných systémov, vytvára, optimalizuje a spravuje bezpečnostnú politiku,
    26. odstraňuje technické poruchy a závady na zariadeniach IT a to buď svojpomocne, napr. výmenou súčiastky, časti dielu alebo celého dielu za nový v rámci záručných podmienok, alebo formou doručenia chybného zariadenia do príslušného servisného strediska alebo dohovoru o oprave cez dodávateľa daného zariadenia,
    27. realizuje technické prepojenia lokálnych počítačových sietí na súčastiach a pracoviskách,
    28. pripája zariadenia IT do elektrickej siete napájania a do počítačovej siete/prepája jednotlivé zariadenia IT medzi sebou,
    29. vykonáva previerku zariadení IT, ktoré podliehajú pravidelnému technickému auditu.

    (2) Používateľ informačných technológií

    1. používa počítač, operačný systém na ňom nainštalovaný, ako aj všetky aplikácie, na ktoré dostal oprávnenie,
    2. prihlasuje sa do počítačovej siete a používa zdieľané súbory, databázy, aplikácie, tlačiarne, či iné zariadenia podľa práv, ktoré mu boli pridelené jeho priamym nadriadeným,
    3. je preukázateľne poučený o povinnosti dodržiavať túto smernicu a riadiť sa ňou pri svojej práci,
    4. riadi sa pokynmi správcu a obracia sa naňho v prípade závad, porúch a mimoriadnych situácií,
    5. dbá na ochranu spracovávaných dát,
    6. počítače a ostatné zariadenia informačných technológií používa výhradne na služobné účely vyplývajúce z jeho popisu pracovnej činnosti,
    7. na iné účely použitia zariadení informačných technológií potrebuje písomný súhlas starostky obce,
    8. je povinný chrániť prístupové heslá k informačnému systému, operačnému systému, pošte, vzdialenému prístupu a iným heslom chráneným prístupom,
    9. zariadenia sú k perifériám zverené bez obmedzovania prístupu a bez obmedzenia internetu, pričom sa predpokladá, že používateľ si je po zaškolení vedomý rizík vyplývajúcich z používania tohto zariadenia,
    10. technika obsahuje antivírový softvér, ktorý sa sám aktualizuje a aktualizácie operačného systému sa preberajú a inštalujú automaticky,
    11. v prípadne upozornenia používateľa na spustenie aktualizácie operačného systému, je nutné túto aktualizáciu v čo najbližšom možnom čase vykonať,
    12. pri akejkoľvek zmene, týkajúcej sa používateľa, majúcej vplyv na používanie softvéru sa postupuje podaním novej žiadosti podľa odseku 1, písm. d).

    (3) Používateľ internetu je zamestnanec prevádzkovateľa, ktorému bolo pridelené používateľské konto, resp. iným spôsobom umožnený prístup do celosvetovej počítačovej siete Internet.

    (4) Používateľ intranetu je zamestnanec prevádzkovateľa, ktorému bolo pridelené používateľské konto a heslo, na základe ktorého mu bol umožnený prístup do vnútropodnikovej siete.

    (5) Používateľom elektronickej pošty (e-mailu) je zamestnanec prevádzkovateľa, ktorému bolo pridelené používateľské konto na používanie elektronickej pošty.

    (6) Používateľom elektronickej registratúry je zamestnanec prevádzkovateľa, ktorému bolo pridelené používateľské konto, na základe ktorého mu bolo umožnené používanie elektronickej registratúry.

    (7) Za zamestnanca sa pre účely tejto smernice považujú všetci kmeňoví zamestnanci prevádzkovateľa, ale aj externí zamestnanci, ktorí majú s prevádzkovateľom pracovnoprávny vzťah, prípadne iný zmluvný vzťah. Na vstup do informačného systému je každému pridelené prihlasovacie meno a heslo.

    Článok 4 - Používanie hardvéru

    (1) Na pracoviskách prevádzkovateľa sa používa iba taký hardvér, ktorý je schválený starostkou obce a je evidovaný v evidencii majetku obce.

    (2) Akýkoľvek iný hardvér sa zakazuje používať.

    (3) Zakazuje sa akýkoľvek zásah do hardvéru alebo jeho konfigurácie, jeho svojvoľné premiestňovanie, či výmena. Výkonom tejto činnosti je poverený správca.

    (4) Používatelia, ktorým boli zverené alebo zapožičané prenosné notebooky, telefóny, prípadne akékoľvek iné zariadenia, sú povinní s nimi nakladať tak, aby nedošlo k ich strate, zneužitiu či krádeži, nesmú ich požičať, prenechať, odovzdať tretej osobe, či u tretej osoby takéto zariadenie založiť formou záložného práva.

    (5) Poruchy hardvéru sa nahlasujú správcovi, ktorý sa okamžite, prípadne podľa dohody postará o nápravu, opravu alebo výmenu poruchového hardvéru.

    (6) Kľúčové servery sú umiestnené v serverovni.

    (7) Servery sú k elektrickému rozvodu pripájané cez UPS záložné zdroje.

    (8) Na serveroch sa pravidelne vykonávajú aktualizácie operačného systému a programov.

    (9) Kontrola dátových diskov aj antivírová kontrola sa vykonáva podľa plánu kontrol.

    (10) Zálohovanie sa vykonáva v čase mimo pracovnej doby, prípadne v čase najnižšieho používania a to dvojúrovňovo. Prvá záloha sa ukladá na vnútorný disk servera, ale nie na disk, kde je umiestnená databáza IS. Druhá záloha sa vytvorí po ukončení zálohovania skopírovaním zálohy na archívne úložisko. Tým sa zároveň kontroluje jej použiteľnosť.

    (11) Zálohy databáz informačného systému sa archivujú na samostatných offline diskoch.

    (12) Zálohy databáz sa udržujú v archíve minimálne týždeň. Okrem toho sa archivuje aj niekoľko mesačných záloh.

    Článok 5 - Používanie softvéru

    (1) Pri práci s počítačom je zakázané pracovať s iným softvérom, než aký bol nainštalovaný, resp. schválený.

    (2) Používateľ používa len taký softvér, na ktorého používanie má podľa schválenia nárok.

    (3) Pri akejkoľvek zmene týkajúcej sa používateľa, ktorá má vplyv na používanie softvéru, je používateľ povinný požiadať starostku obce o vykonanie takejto zmeny.

    (4) Po zakúpení softvér inštaluje správca, alebo zamestnanci dodávateľskej firmy za prítomnosti správcu.

    (5) Poruchu softvéru sa nahlasujú správcovi. Ten sa okamžite, prípadne podľa dohody postará o nápravu poruchy softvéru.

    (6) Na hardvérovom vybavení sa zakazuje používať, uchovávať alebo distribuovať akýkoľvek nelegálny softvér a iné nedovolené údaje.

    Článok 6 - Používanie služieb internetu, intranetu a elektronickej pošty a registratúry

    (1) Prevádzkovateľ používa alebo môže používať softvér a systémy, ktoré umožňujú monitorovať a zaznamenávať všetky použitia celosvetovej počítačovej siete Internet a elektronickej pošty. Systémy môžu zaznamenávať prístup na webové stránky, diskusné skupiny, použitie elektronickej pošty, prenos súborov medzi prevádzkovateľom a inými subjektami.

    (2) Používateľ Internetu a elektronickej pošty musí vedieť, že prevádzkovateľ má právo v súlade s platnou legislatívou preverovať použitie týchto prístupov.

    (3) Prevádzkovateľ má právo nariadiť kontrolu všetkých dát a akýchkoľvek súborov, ktoré sú uložené na lokálnych diskoch počítačov používateľov, alebo v ich domovských adresároch na serveroch prevádzkovateľa.

    (4) Zakazuje sa zobrazovanie, archivovanie, uchovávanie, rozširovanie, spracovávanie alebo zaznamenávanie akéhokoľvek obrázku, či dokumentu s jednoznačným sexuálnym obsahom.

    (5) Zakazuje sa používať elektronickú poštu na posielanie, preposielanie a rozširovanie pošty zábavného charakteru a charakteru, ktorý priamo nesúvisí s výkonom pracovnej činnosti.

    (6) Prístup na Internet a elektronickú poštu sa nesmie vedome použiť na porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov Slovenskej republiky alebo medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    (7) Akýkoľvek softvér alebo súbor získaný prostredníctvom Internetu a uložený na lokálnej sieti prevádzkovateľa, alebo na lokálnom disku používateľa, sa stáva majetkom prevádzkovateľa. Všetky takéto súbory, dokumenty alebo softvér, sa môžu používať výhradne spôsobom, ktorý je v súlade s udelenými licenciami, autorskými právami, resp. ich odsúhlasil správca a musia priamo súvisieť s pracovnými povinnosťami používateľa.

    (8) Zakazuje sa získavanie a následné ukladanie zábavného softvéru alebo hier, videí, obrázkov a zvukových súborov z Internetu alebo prostredníctvom elektronickej pošty, hranie hier na Internete. Takisto sa zakazuje rozširovanie akéhokoľvek softvéru či údajov, ktoré sú majetkom prevádzkovateľa bez jeho predchádzajúceho písomného súhlasu.

    (9) Používateľom Internetu a elektronickej pošty sa zakazuje využívať svetovú počítačovú sieť Internet a elektronickú poštu na zámerné rozširovanie akýchkoľvek vírusov, červov, trójskych koní alebo iného škodlivého softvéru. Takisto používateľ nesmie využiť či zneužiť prístup na Internet či elektronickú poštu na vyradenie, preťaženie alebo oklamanie akéhokoľvek počítačového systému alebo počítačovej siete a tým narušiť súkromie alebo bezpečnosť iného používateľa či spoločnosti.

    (10) Vyjadrovať sa v mene prevádzkovateľa, alebo jeho súčastí do akýchkoľvek diskusných skupín môžu len zamestnanci, ktorí sú riadne poverení komunikáciou s médiami. Ostatní používatelia Internetu a elektronickej pošty sa môžu zúčastňovať na diskusiách a fórach v priebehu pracovnej doby, ak sa to vzťahuje na ich odbornú činnosť, ale v tom prípade vystupujú ako jednotlivci vo vlastnom mene a sú povinní informovať ostatných zúčastnených, že nie sú oprávnení vystupovať v mene prevádzkovateľa, alebo jeho súčastí. Pri účasti v týchto diskusiách a fórach je používateľ Internetu a elektronickej pošty povinný zdržať sa akýchkoľvek politických, náboženských, rasových prejavov, prejavov neznášanlivosti a prejavov urážajúcich ľudskú dôstojnosť, či prejavov týkajúcich sa trestnej činnosti.

    (11) Používateľ Internetu, intranetu a elektronickej pošty nesmie zverejňovať údaje a dôverné informácie o prevádzkovateľovi. Používatelia Internetu a elektronickej pošty môžu počas obednej alebo inej prestávky, alebo po pracovnej dobe využívať prístup na Internet a elektronickú poštu pre prieskum alebo prezeranie informačných zdrojov nesúvisiacich s náplňou práce len so súhlasom starostky obce a za predpokladu, že budú dodržané všetky ustanovenia tejto smernice. Porušenie tohto ustanovenia je závažným porušením pracovnej disciplíny a môže mať za následok okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnanca.

    (12) Prevádzkovateľ je v zmysle príslušných zákonných ustanovení povinný poskytnúť orgánom činným v trestnom konaní všetky dostupné záznamy, týkajúce sa prístupu na Internet, intranet a elektronickú poštu príslušného používateľa Internetu a elektronickej pošty.

    (13) Používateľ Internetu a elektronickej pošty sa musí riadiť všeobecne záväznými právnymi predpismi, autorským právom, či obchodnými značkami.

    (14) Používateľ elektronickej registratúry má vlastný účet do registratúry a heslo s ktorým sa prihlasuje do systému.

    (15) Zamestnanec podateľne má právo prezerať, skenovať a archivovať všetku prijatú poštu.

    Článok 7 - Narušenie technicko-softvérovej bezpečnosti

    (1) Správca zabezpečuje správu, údržbu, servis a ďalšie činnosti spojené s prevádzkovaním informačného systému, rieši všetky požiadavky obsluhy, prijíma informácie o poruchách aj bezpečnostných incidentoch.

    (2) Zamestnanec pri podozrení z narušenia bezpečnosti zvereného počítača alebo v prípade výskytu bezpečnostného incidentu upovedomí o tejto skutočnosti správcu a spolupracuje s ním na náprave alebo riešení incidentu.

    (3) Pri odstraňovaní porúch kľúčových komponentov informačného systému je správca oprávnený vyhlásiť technickú odstávku na nevyhnutný čas potrebný na odstránenie poruchy.

    (4) Bezpečnosť databáz a aplikácií zabezpečuje správca v spolupráci s poverenými pracovníkmi jednotlivých pracovísk.

    (5) Riešenie nepredvídaných udalostí informačného systému je štandardne zabezpečené správcom informačných technológií počas pracovnej doby 7.00 – 15.00.

    (6) V prípade nepredvídanej situácie je správca oprávnený (podľa možnosti po predchádzajúcom upozornení používateľov) vyhlásiť technickú odstávku systému na nevyhnutný čas, potrebný pre riešenie udalosti.

    (7) Riešenie každého bezpečnostného incidentu musí byť správcom primerane zdokumentované. Dokumentuje sa predovšetkým príčina vzniku incidentu (pokiaľ je známa), dôsledky, všetky opatrenia prijaté pri riešení incidentu a ich účinnosť, ako aj zistené nedostatky v existujúcom pláne pre prípad nepredvídanej situácie.

    (8) Priority pri riešení bezpečnostného incidentu:

    1. bezodkladné obnovenie bežnej prevádzky informačného systému aspoň v núdzovom režime, zabezpečenie ochrany údajov, zachovanie dôkazového materiálu nevyhnutného na ďalšiu analýzu príčin vzniku bezpečnostného incidentu,
    2. zistenie príčin, ktoré viedli k vzniku bezpečnostného incidentu,
    3. určenie zodpovednosti za vznik bezpečnostného incidentu a vyvodenie dôsledkov,
    4. zovšeobecnenie zistených skutočností a návrh opatrení na zabránenie opakovanému výskytu bezpečnostného incidentu.

    (9) Preventívne opatrenia:

    1. správca alebo poverená externá dodávateľská firma sú povinní pravidelne vykonávať základnú preventívnu kontrolu kľúčových komponentov informačného systému (testovanie systému, odstránenie nepotrebných súborov, posúdenie rýchlosti zapĺňania pamäťovej kapacity, množstvo a vek životnosti médií používaných na zálohovanie, previerka na výskyt nových programov v systéme, vyčistenie komponentov systému a podobne). Na tento účel je možné vyhlásiť odstávku systému na nevyhnutne potrebnú dobu. Termín odstávky sa stanoví tak, aby čo najmenej narušil bežnú činnosť používateľov. O tomto termíne sa používatelia oboznámia s dostatočným predstihom;
    2. správca je povinný pravidelne vykonávať základnú preventívnu kontrolu zameranú na preverenie funkčnosti komponentov nevyhnutných pre riešenie nepredvídaných situácií (zariadenie pre zálohovanie a obnovu údajov, médiá so záložnými kópiami údajov a programov, záložné zdroje, aktuálnosť zálohovaných prístupových hesiel a ďalších uchovávaných parametrov systému);
    3. správca pomáha používateľom na jednotlivých pracoviskách riešiť problémy, ktoré sa objavia pri práci so systémom. V prípade opakovaného výskytu problémov z dôvodu nedostatočnej kvalifikácie, resp. schopností užívateľa pracovať s informačným systémom, je správca oprávnený upozorniť starostku obce na zistené nedostatky a potrebu nápravy.

    (10) Prístup do priestorov centrálneho servera má len správca a starostka obce, ostatné osoby sa môžu v týchto priestoroch zdržiavať len so súhlasom správcu alebo starostky obce.

    (11) V prípade, že sa na pracovnej ploche používateľa zobrazí varovanie, že sa na zariadení nachádza vírus, používateľ nesmie toto varovanie ignorovať. V prípade zavírenia pevného disku, USB kľúča a pod., používateľ túto skutočnosť bezodkladne oznámi správcovi, prípadne po konzultácii s ním vykoná antivírové čistenie príslušného pamäťového média. V prípade objavenia vírusu v prijatej elektronickej pošte používateľ o tejto udalosti bezodkladne upovedomí správcu. V žiadnom prípade zavírenú elektronickú poštu neposiela inému adresátovi, a na svojej pracovnej stanici ju uchová len dočasne a len na žiadosť správcu (na účely ďalšej analýzy prieniku vírusu do systému).

    (12) Používateľ pracovnej stanice zaznamená a ohlási správcovi každú odchýlku od bežnej činnosti pracovnej stanice, predovšetkým nasledovné udalosti:

    1. hlásenia chýb operačného systému a aplikácií, s ktorými používateľ pracuje (presný prepis chybového hlásenia) spolu so stručným popisom situácie (vykonávaných akcií), počas ktorej sa toto hlásenie vyskytlo,
    2. problémy s technickými zariadeniami pracovnej stanice spolu s popisom situácie, počas ktorej k problémom došlo (popis akcií, zadávaných údajov alebo viditeľných javov, ktoré predchádzali, resp. nasledovali výskyt problému).

    (13) Používateľ pri práci na vlastnej pracovnej stanici alebo pri dočasnom používaní pracovnej stanice pridelenej inému užívateľovi zaznamená a bezodkladne ohlási správcovi a pridelenému používateľovi pracovnej stanice každú udalosť, ktorá by mohla indikovať porušenie bezpečnosti informačného systému, predovšetkým však nasledovné udalosti:

    1. výskyt vírusu (prepis varovného hlásenia),
    2. únik údajov s informáciou, aké informácie unikli, kam a ako,
    3. odcudzenie médií s údajmi z pracovnej stanice,
    4. odcudzenie technických zariadení pracovnej stanice,
    5. neoprávnený zásah do technických zariadení pracovnej stanice,
    6. neoprávnený zásah do programového vybavenia pracovnej stanice (vrátane výskytu nových súborov alebo adresárov na disku pracovnej stanice) alebo do nastavenia jeho parametrov (napr. nastavené zdieľanie disku alebo adresárov pracovnej stanice).

    (14) Používatelia sú povinní spolupracovať so správcom pri objasňovaní príčin výskytu bezpečnostných problémov, aby mohli byť následne vykonané opatrenia, ktoré môžu v budúcnosti zabrániť výskytu podobnej situácie.

    (15) Používateľ internetu, intranetu, elektronickej pošty a elektronickej registratúry je povinný zachovávať mlčanlivosť o informáciách získaných zo zdrojov prevádzkovateľa. Porušenie tohto ustanovenia je závažným porušením pracovnej disciplíny a môže mať za následok okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnanca.

    Článok 8 - Preventívne opatrenia proti narušeniu technicko-softvérovej bezpečnosti

    (1) Preventívne patrenia proti havárií informačného systému spôsobené technickou chybou niektorého komponentu centrálneho počítača (serveru):

    1. zabezpečenie záložných zdrojov s automatickým vypnutím počítača,
    2. monitorovanie činnosti serverov, kontrola chybových hlásení,
    3. používanie hotswap diskových polí,
    4. zabezpečenie dostatku finančných prostriedkov na obnovu informačného systému (podľa možnosti obmieňať server každých päť rokov),
    5. zachovávanie pravidla: novší server sa stáva hlavným, starší záložným,
    6. zálohovanie údajov.

    (2) Preventívne opatrenia proti vírusovej infiltrácii:

    1. zabezpečenie antivírovej ochrany,
    2. inštalácia len autorizovaných programov oprávnenými zamestnancami,
    3. preverovanie cudzích nosičov (CD, DVD, USB disky...),
    4. nepripájanie nepreverených počítačov do LAN bez vedomia správcu,
    5. odpájanie nepoužívaných pasívnych rozvodov od aktívnych prvkov LAN,
    6. mazanie nevyžiadaných e-mailových príloh bez otvárania,
    7. sledovanie aktuálneho diania na LAN a v sieti internet.

    (3) Preventívne opatrenia proti neautorizovanému vstupu z internetu:

    1. zákaz spúšťania programov z prostredia internetu nepodpísaných certifikačnou autoritou,
    2. zákaz sťahovania neautorizovaných programov z prostredia internetu,
    3. kontrola a vyhodnocovanie log súborov firewallu, routerov, antivírového programu a pod.,
    4. zabezpečenie súborovej integrity operačných systémov a obnovy poškodených alebo infikovaných údajov zo záloh,
    5. zvýšenie bezpečnosti firewallov,
    6. nastavenie šifrovaných prenosov v LAN,
    7. pre prípadný prístup z internetu do lokálnej siete používať výhradne zabezpečenú VPN,
    8. inštalácia doplnkových programov, ktoré eliminujú možnosť napadnutia počítača.

    (4) Technické narušenie alebo zlyhanie bezpečnosti zariadenia v informačnom systéme (pamäť počítača, procesor, CD/DVD, harddisk, WiFi zariadenie...) je nutné nahlásiť správcovi.

    (5) Dôležité aktívne prvky siete je nutné chrániť záložnými zdrojmi elektrickej energie so stabilizátorom sieťového napätia kvôli ochrane pred poruchami napájania.

    (6) Preventívne opatrenia pred poruchami aktívnych prvkov siete:

    1. monitorovanie činnosti,
    2. zabezpečenie dostatočnej kapacity,
    3. pripájanie prostredníctvom záložného zdroja,
    4. zabezpečenie dostatočnej ochrany pred nepovolaným prístupom.

    (7) Ako preventívne opatrenie pred poruchou pasívnej časti siete premeriavať kabeláž, zásuvky a konektory.

    (8) Preventívne opatrenia na ochranu pred haváriou databáz:

    1. sledovanie konfiguračných súborov,
    2. monitorovanie a včasná reakcia na hlásenia programov,
    3. denná kontrola chybových hlásení aplikácií a databázy.

    (9) Preventívne opatrenia na ochranu pred haváriou aplikácií:

    1. sledovanie hlásení aplikácií a zaznamenávanie postrehov používateľov,
    2. sledovanie konfiguračných súborov,
    3. monitorovanie a včasná reakcia na hlásenia,
    4. denná kontrola chybových hlásení aplikácií.

    (10) Preventívne opatrenia na ochranu pred haváriou pracovných staníc:

    1. používanie výhradne autorizovaných programov,
    2. inštalácia antivírových programov,
    3. inštaláciu nových programov smie vykonať len správca,
    4. používatelia nesmú zasahovať do konfiguračných súborov,
    5. chybové hlásenia sú používatelia povinní hlásiť správcovi,
    6. záloha dát na určené média,
    7. za zálohy, prevádzku a bezpečnosť zodpovedá používateľ.

    (11) Preventívne opatrenia proti mimoriadnym udalostiam spôsobeným vplyvom zvyškových rizík:

    1. zabezpečenie niekoľkonásobných záložných kópií,
    2. kontrola splnenia protipožiarnych opatrení,
    3. kontrola osôb pri vstupe do priestorov prevádzkovateľa,
    4. inštalácia elektronického zabezpečovacieho systému, bezpečnostných mreží, dverí,
    5. zabezpečenie overenia osôb pri vstupe do chránených priestorov,
    6. v prípade vyradenia aktív informačných systémov z činnosti zvolať krízový štáb,
    7. koordinácia činnosti podľa bezpečnostných záverov,
    8. aktivácia záložného pracoviska,
    9. kontrola úplnosti systému na záložnom pracovisku,
    10. spustenie záložnej prevádzky,
    11. odstránenie škody na pôvodnom pracovisku,
    12. po obnovení funkčnosti vrátenie činnosti na pôvodné pracovisko,
    13. v prípade napadnutia len časti aktív informačného systému presunúť aktíva do vyhovujúcich priestorov, inštalovať záložné databázy a pripojenia, ak sú nutné, spustiť prevádzku,
    14. po odstránení dôsledkov vrátiť činnosť do stavu pred udalosťou.

    Článok 9 - Všeobecné pravidlá bezpečnosti informačných technológií

    (1) Používateľ je oprávnený pracovať s počítačom, softvérom a údajmi potrebnými pre výkon jeho činnosti iba v súlade s pridelenými právami a oprávneniami.

    (2) Je zakázané poskytovať tretím osobám špecifické informácie o používateľoch informačného systému, ktoré by mohli byť zneužité pre neoprávnený prístup k údajom a programom, najmä identifikácie a autentifikácie, rozsah oprávnení a práv a heslá používateľov.

    (3) Každý používateľ má pridelené svoje prihlasovacie meno a heslo, ktoré musí zachovať v tajnosti. Tieto mená a heslá pomáhajú stanoviť osobnú zodpovednosť. Zakazuje sa spoločné používanie prihlasovacích mien a hesiel viacerými používateľmi. V prípade nebezpečia prezradenia je potrebné heslo okamžite zmeniť.

    (4) Používateľ je plne zodpovedný za svoje heslo, nesmie byť ľahko uhádnuteľné, alebo odvoditeľné. V prípade zabudnutia hesla, si používateľ v súčinnosti so správcom dohodne vytvorenie nového hesla.

    (5) V záujme zaistenia bezpečnosti svojich počítačov, počítačových sietí a softvérového vybavenia majú zamestnanci nainštalované rôzne programy (napr. firewall, proxy server, antivírusové prostriedky), monitorovacie systémy pre Internet a elektronickú poštu a bezpečnostné systémy. Zamestnancom sa zakazuje vyraďovať z činnosti, narúšať, prekonávať alebo obchádzať ktorékoľvek bezpečnostné zariadenie alebo systém.

    (6) Svojvoľné zapájanie sieťových prvkov ako WiFi router, mobilný internet a pod., ktoré neboli písomne schválené správcom, sa považuje za hrubé porušenie pracovnej disciplíny a napĺňa podľa zákona podstatu kybernetického útoku. Prevádzkovateľovi vzniká povinnosť takýto incident nahlásiť Najvyššiemu bezpečnostnému úradu, ktorý ho následne prešetrí.

    (7) Sieťové prvky je oprávnený inštalovať, konfigurovať a zapájať správca, alebo poverená firma za prítomnosti správcu.

    (8) Súbory, ktoré obsahujú citlivé (dôverné) údaje, musia byť pri akomkoľvek prenose prostredníctvom Internetu zašifrované. V tomto smere bude používateľovi nápomocný správca.

    (9) Pri opustení pracoviska je potrebné vylúčiť akúkoľvek možnosť neoprávneného prístupu tretích osôb k dátam a manipulácie s nimi. V prípade, že používateľ, či správca zistí pokus o narušenie bezpečnosti, týkajúce sa ochrany dát, je povinný takémuto pokusu podľa svojich schopností a možností zabrániť a okamžite o tom informovať starostku obce.

    (10) V prípade prítomnosti zástupcu servisnej alebo dodávateľskej firmy je starostka obce povinná určiť zamestnanca, ktorý bude zodpovedný za dohľad nad dodržiavaním ustanovení tejto smernice zo strany zástupcov servisných alebo dodávateľských firiem.

    (11) V prípade poruchy zariadenia informačných technológií, ktoré by mohlo obsahovať dáta, musí správca pred odovzdaním tohto zariadenia do opravy odstrániť všetky možné médiá, na ktorých by sa mohli nachádzať údaje (pevné disky, CD, DVD média a pod.).

    (12) Ak je poškodený pevný disk, správca je povinný dať zástupcovi servisnej firmy podpísať čestné prehlásenie o mlčanlivosti, ktoré bude súčasťou zmluvy, prípadne objednávky.

    (13) Bez predchádzajúceho písomného súhlasu správcu je zakázané poskytovať v akejkoľvek forme akékoľvek údaje, dáta, databázy či prehľady o informačných systémoch iným osobám a organizáciám.

    (14) Správca zabezpečí inštaláciu, prevádzku a priebežnú aktualizáciu antivírusového systému pre všetky počítače, ktoré používajú zamestnanci prevádzkovateľa.

    (15) Každý bezpečnostný incident, ktorý sa vyskytne na hardvéri, softvéri alebo zariadeniach počítačovej siete, musí byť okamžite ohlásený podľa jeho povahy správcovi. Dokumentáciu o všetkých bezpečnostných incidentoch, ktoré sa vyskytli sa vedú v denníku incidentov.

    (16) Správca bez predchádzajúceho informovania starostky obce nepoverí osobu ani firmu na vstup do priestorov. Akýkoľvek pokus o vstup, s odvolaním sa na informačné technológie bez predchádzajúceho informovania zo strany správcu, sa považuje za bezpečnostný incident.

    (17) Pri podozrení na takúto skutočnosť je to zamestnanec povinný okamžite hlásiť ako pokus o bezpečnostný incident starostke obce aj správcovi.

    (18) Všeobecne platí, že všetko, čo nie je výslovne povolené – je zakázané!

    Článok 10 - Práca s citlivými a osobnými dátami

    (1) Všetci zamestnanci sú povinní manipulovať s dátami a dátovými nosičmi obsahujúcimi citlivé informácie tak, aby sa nedostali do rúk nepovolaných osôb. Porušenie tohto ustanovenia je závažným porušením pracovnej disciplíny a môže mať za následok okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnanca.

    (2) Zásady spracúvania údajov sú základnými mantinelmi, v rámci ktorých sa konkrétne spracúvanie osobných údajov fyzickej a právnickej osoby posudzuje a vykonáva. Cieľom zásad spracúvania údajov je vykonávanie spracúvania údajov tak, aby boli rešpektované práva dotknutých osôb a aby spracúvaním údajov nedochádzalo k porušovaniu práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti alebo k iným neoprávneným zásahom do práva na ochranu súkromia. Patria medzi ne:

    1. zásada zákonnosti – osobné a citlivé údaje možno spracúvať len zákonným spôsobom a tak, aby nedošlo k porušeniu základných práv dotknutej osoby,
    2. zásada obmedzenia účelu – údaje sa môžu získavať len na konkrétne určený, výslovne uvedený a oprávnený účel a nesmú sa ďalej spracúvať spôsobom, ktorý nie je zlučiteľný s týmto účelom,
    3. zásada minimalizácie osobných údajov – spracúvané údaje musia byť primerané, relevantné a obmedzené na nevyhnutný rozsah daný účelom, na ktorý sa spracúvajú,
    4. zásada správnosti – údaje spracúvané na určitý účel musia byť správne, presné a podľa potreby aktualizované tak, aby sa zabezpečilo, že sa údaje, ktoré sú nesprávne bezodkladne vymažú alebo opravia,
    5. zásada minimalizácie uchovávania – údaje musia byť uchovávané, kým je to potrebné na účel, na ktorý sa údaje spracúvajú,
    6. zásada integrity a dôvernosti – údaje musia byť spracúvané spôsobom, ktorý prostredníctvom primeraných technických a organizačných opatrení zaručuje primeranú bezpečnosť údajov vrátane ochrany pred neoprávneným a nezákonným spracúvaním údajov, náhodnou stratou, výmazom, alebo poškodením,
    7. zásada zodpovednosti – prevádzkovateľ je zodpovedný za dodržiavanie základných zásad spracúvania osobných údajov, za súlad spracúvania osobných údajov so zásadami spracúvania osobných údajov a je povinný tento súlad so zásadami spracúvania osobných údajov na požiadanie preukázať príslušnému úradu,
    8. cezhraničný prenos údajov do tretej krajiny, ktorá nezaručuje primeranú úroveň ochrany údajov, možno uskutočniť, ak dotknutá osoba pred jeho uskutočnením poskytla písomný súhlas s vedomím, že tretia krajina nezaručuje primeranú úroveň ochrany údajov. Súhlas musí obsahovať názov krajiny, do ktorej bude uskutočnený prenos údajov, ako aj upozornenie, že táto krajina nezaručuje primeranú úroveň ochrany údajov.

    (3) Likvidácia osobných a citlivých údajov:

    1. po skončení účelu spracovania údajov je potrebné tieto osobné údaje zlikvidovať, pokiaľ osobitný zákon nenariaďuje inak,
    2. dokumenty v listinnej podobe, obsahujúce osobné a citlivé údaje, možno uchovávať po dobu určenú na ich uchovanie, v zmysle registratúrneho poriadku prevádzkovateľa. Po ukončení doby uchovania je potrebné tieto dokumenty zlikvidovať,
    3. údaje, ktoré sú v informačnom systéme spracúvané v elektronickej podobe, vrátane údajov na pamäťových médiách, ako napríklad pevné disky, USB kľúče, DVD, CD, veľkokapacitné externé pevné disky, sa uchovávajú v tejto podobe len na nevyhnutne potrebnú dobu, ktorá je určená účelom informačného systému. Po jej uplynutí sa bezpečným spôsobom likvidujú tak, aby údaje nebolo možné obnoviť,
    4. pamäťové médiá, vrátane diskov v serveroch a pracovných staniciach, ktoré boli použité na uloženie osobných a citlivých údajov v elektronickej podobe, musia byť pred svojim trvalým vyradením upravené tak, aby z nich nebolo možné obnoviť osobné údaje, ktoré na nich boli zapísané. Oddelenie informatiky, archívu a registratúry v koordinácii s príslušným odborom to zabezpečí prepísaním celého pamäťového média náhodnými údajmi alebo fyzickým zničením pamäťového média.

    (4) Mlčanlivosť:

    1. používateľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o osobných a citlivých údajoch, ktoré spracúva,
    2. povinnosť mlčanlivosti trvá aj po ukončení spracúvania osobných a citlivých údajov,
    3. povinnosť mlčanlivosti neplatí, ak je to nevyhnutné, na plnenie úloh súdu a orgánov činných v trestnom konaní podľa osobitného zákona.

    (5) Minimálne bezpečnostné zásady:

    1. získavať na základe svojho pracovného zaradenia len nevyhnutné údaje výlučne na vopred ustanovený účel,
    2. spracúvať jedine také údaje, ktoré sú nevyhnutne potrebné na dosiahnutie cieľa spracovania,
    3. spracúvať údaje len v priestoroch na to určených,
    4. o preprave osobných a citlivých údajov v písomnej forme alebo na pamäťových médiách mimo týchto priestorov môže rozhodnúť jedine príslušný vedúci zamestnanec; v takom prípade musí byť zabezpečená ochrana, dôvernosť, dostupnosť a integrita prepravovaných údajov,
    5. oznámiť príslušnému vedúcemu zamestnancovi a zodpovednej osobe každý bezpečnostný incident (napríklad podozrenie na únik osobných a citlivých údajov, neoprávnené zasahovanie do osobných a citlivých údajov) a oznámiť každé zistenie o nedostatočnej účinnosti existujúcich bezpečnostných opatrení prijatých na ochranu osobných a citlivých údajov,
    6. chrániť údaje v listinnej alebo elektronickej podobe pred stratou, poškodením, zneužitím, odcudzením, neoprávneným sprístupnením, poskytnutím, alebo inými neprípustnými formami spracúvania,
    7. umožniť vstup do miestnosti, v ktorej oprávnená osoba spracúva osobné a citlivé údaje neoprávneným osobám (napríklad upratujúci personál, servisní zamestnanci, návštevy...) až po zabezpečení ochrany údajov najmä uzatvorením dokumentov v elektronickej podobe, zatvorením spisového materiálu v listinnej podobe,
    8. využiť všetky dostupné prostriedky na zabezpečenie údajov pred prístupom neoprávnenej osoby (napríklad uchovávanie dokumentov v uzamknutých častiach nábytku, uzamykanie miestnosti počas dočasnej neprítomnosti…),
    9. používateľ je povinný dodržať ďalšie postupy upravené poučením, touto smernicou, iným vnútorným predpisom prevádzkovateľa, zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom,
    10. pokiaľ používateľ nebol poučený k spracúvaniu osobných a citlivých údajov pred začatím jeho spracovania alebo z poučenia iných vnútorných predpisov prevádzkovateľa jej nie je zrejmé, ako má plniť vyššie pomenované úlohy, je povinná o tejto skutočnosti informovať svojho nadriadeného a spracovanie údajov obmedziť len na úlohy, ktoré sú jej zrejmé,
    11. pri automatizovanom spracúvaní osobných a citlivých údajov používať programové vybavenie, ktoré vyžaduje meno a heslo používateľa,
    12. údaje, ktoré sa spracúvajú automatizovaným spôsobom je potrebné pravidelne zálohovať,
    13. údaje je v závislosti od ich citlivosti potrebné pseudonymizovať a šifrovať,
    14. na všetkých vstupoch do automatizovaného informačného systému je nevyhnutné používať antivírovú ochranu,
    15. priestory určené pre spracúvanie osobných a citlivých údajov musia byť zamknuté mimo pracovnej doby, aj pri dočasnej pracovnej neprítomnosti oprávnenej osoby,
    16. všetci zamestnanci musia byť poučení o povinnostiach súvisiacich s ochranou osobných a citlivých údajov,
    17. písomné dokumenty sa archivujú v uzamykateľných skriniach,
    18. používať transparentný systém zaznamenávania bezpečnostných incidentov,
    19. zamestnanci musia nepotrebné elektronické dokumenty likvidovať zmazaním zo softvérového aj hardvérového zariadenia a písomné dokumenty likvidovať skartovaním.

    Článok 11 - Spoločné a záverečné ustanovenia

    (1) Neoddeliteľnou súčasťou smernice je príloha Žiadosť o pridelenie prístupu do informačného systému Obecného úradu Nesluša.

    (2) Táto smernica nadobúda účinnosť od 01. 01. 2021.

    (3) Schválené starostkou obce v Nesluši 31. 12. 2020.

    Prílohy

  • Interná smernica č. 2/2011, ktorou sa upravujú postupy pre vedenie pokladne obce Nesluša

    Interná smernica je vypracovaná v zmysle zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a v zmysle Opatrenia MF SR č. 16786/2007-31 z 8. augusta 2007, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre rozpočtové organizácie, štátne fondy, príspevkové organizácie, obce a vyššie územné celky.

    Článok 1 - Pokladničné doklady

    (1) Pokladničnými dokladmi pre účely tohto vnútorného predpisu sú:

    1. príjmové pokladničné doklady,
    2. výdavkové pokladničné doklady,
    3. zálohové pokladničné doklady,
    4. vyúčtovacie pokladničné doklady,
    5. pokladničná kniha.

    (2) Pokladničné doklady musia mať náležitosti účtovných dokladov. Obec Nesluša využíva elektronický spôsob vedenia pokladne prostredníctvom účtovného softvéru WinIBEU od IVeS Košice. Všetky doklady sa evidujú v elektronickej forme a tlačenej forme.

    (3) Účtovný doklad je preukázateľný účtovný záznam, ktorý musí obsahovať podľa ustanovenia § 10 ods. 1 zákona o účtovníctve:

    1. slovné a číselné označenie účtovného dokladu;
    2. obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov;
    3. peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva;
    4. dátum vyhotovenia účtovného dokladu;
    5. dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia;
    6. podpisový záznam osoby zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej jednotke a podpisový záznam osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie;
    7. označenie účtov, na ktorých sa účtovný prípad zaúčtuje v účtovných jednotkách účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, ak to nevyplýva z programového vybavenia.

    (4) Účtovná jednotka je povinná vyhotoviť účtovný doklad v štátnom jazyku podľa ustanovenia § 4 ods. 8 zákona o účtovníctve a bez zbytočného odkladu podľa ustanovenia § 10 ods. 2 zákona o účtovníctve po zistení skutočnosti, ktorá sa ním preukazuje, a to tak, aby bolo možné určiť obsah každého jednotlivého účtovného prípadu spôsobom podľa ustanovenia § 8 ods. 5 zákona o účtovníctve. Každý účtovný zápis musí byť doložený účtovným dokladom.

    Článok 2 - Pokladničná kniha

    (1) Pokladničná kniha plní funkciu čiastkového denníka, v ktorom sa zaznamenáva stav a pohyb peňažných prostriedkov v hotovosti.

    (2) V pokladničnej knihe sa uvádza:

    1. názov organizácie,
    2. obdobie, ktorého sa týka.

    (3) Obec Nesluša vedie pokladničnú knihu v elektronickej forme a v tlačenej forme týždenne po ukončení pracovného týždňa a pri ukončení mesiaca, ak nevychádza na koniec pracovného týždňa.

    (4) Každá strana pokladničnej knihy obsahuje:

    1. dátum uskutočnenia pokladničnej operácie,
    2. číslo pokladničného dokladu,
    3. obsah pokladničnej operácie,
    4. príjmy a výdavky v hotovosti,
    5. zostatok pokladničnej hotovosti.

    (5) Zostatok pokladničnej hotovosti v pokladničnej knihe vykazuje pokladník ku každému dňu, v ktorom sa uskutočnila aspoň jedna pokladničná operácia.

    (6) Pokladničné doklady sa číslujú chronologicky za sebou podľa poradia zápisov v pokladničnej knihe narastajúcim spôsobom. Číselné označenie týchto dokladov musí na seba nadväzovať, t. j. nesmie chýbať žiaden pokladničný doklad.

    (7) Výdavkový pokladničný doklad musí byť vystavený na meno príjemcu. Príjemca potvrdí prevzatie hotovosti svojím podpisom na výdavkovom pokladničnom doklade.

    (8) Príjmový pokladničný doklad musí byť vystavený na meno, od koho boli prijaté prostriedky v hotovosti.

    Článok 3 - Oprava pokladničných dokladov

    (1) Oprava pokladničného dokladu sa musí vykonať tak, aby bolo možné určiť zodpovednú osobu, ktorá vykonala príslušnú opravu, deň jej vykonania a obsah opravovaného účtovného záznamu pred opravou aj po oprave. Oprava pokladničného dokladu nesmie viesť k neúplnosti, nepreukázateľnosti, nesprávnosti, nezrozumiteľnosti alebo neprehľadnosti účtovníctva.

    (2) Na opravu účtovného zápisu treba vždy vyhotoviť účtovný doklad.

    (3) Účtovný záznam, ktorý je nečitateľný alebo ho nemožno previesť do čitateľnej podoby, sa hodnotí, ako keby ho účtovná jednotka neviedla.

    Článok 4 - Preskúmavanie pokladničných dokladov

    (1) Pokladničné doklady sa preskúmavajú zásadne pred ich zaúčtovaním. Zoznam podpisových vzorov pre pokladničné operácie je uvedený v Prílohe č. 1.

    (2) Preskúmavanie – kontrola správnosti účtovných dokladov:

    1. Kontrola vecnej správnosti účtovných dokladov: Preskúmanie vecnej správnosti účtovných dokladov spočíva v zisťovaní údajov z hľadiska oprávnenosti účtovného prípadu. Za správnosť účtovného prípadu je vždy zodpovedný konkrétny zamestnanec, ktorý účtovný prípad schválil. Pri kontrole vecnej správnosti účtovných dokladov sa zisťuje správnosť všetkých údajov obsiahnutých v účtovných dokladoch, pričom sa zisťuje súlad obsahu účtových dokladov so skutočnosťou napr. správnosť uvedeného množstva a ceny, dodržanie zmluvných podmienok, správnosť výpočtu číselných údajov a pod. Podpisom vecnej správnosti potvrdzuje zodpovedný zamestnanec správnosť účtovného dokladu podľa overenia skutočnosti a jej zosúladenie s objednávkou, dodacím listom, dohodou o cene, zmluvou, rozpisom vykonaných prác. Ak zamestnanec zistí nesúlad účtovného dokladu so skutočnosťou je povinný odstrániť nedostatky s dodávateľom (reklamácia). Preskúmanie vecnej správnosti vykonáva starosta obce, čo potvrdí svojím podpisom na pokladničnom doklade.
    2. Kontrola formálnej správnosti účtovných dokladov: Preskúmanie formálnej správnosti účtovného dokladu spočíva v zisťovaní toho, či účtovné doklady obsahujú všetky predpísané náležitosti podľa zákona o účtovníctve a ostatné požiadavky kladené na účtovné doklady. Kontroluje sa tiež, či už boli vecne overené. Zisťuje sa úplnosť a náležitosti účtovných dokladov, dodržanie zásad o oprave účtovných dokladov (prepisované, negumované, nezatierané). Preskúmanie formálnej správnosti vykonáva pokladník obce, čo potvrdí svojím podpisom na pokladničnom doklade.

    Článok 5 - Príjem hotovosti, výber hotovosti, vyplácanie v hotovosti, limit pokladne

    (1) Obec Nesluša prijíma hotovosť do pokladne od obyvateľstva platením správnych poplatkov a daní, platením školného rodičmi detí navštevujúcich MŠ a CVČ. Obec Nesluša vyberá hotovosť zo svojich účtov vedených v Dexia banke Žilina. Obec Nesluša vypláca v hotovosti nasledovné výdavky: drobné nákupy, mzdy zamestnancov a pracovníkov pracujúcich na základe dohody o vykonaní práce podľa výplatných listín, nakupuje ceniny a kolky, vypláca cestovné náhrady, uhrádza dodávateľské doklady do výšky € 1 000,00.

    (2) Pokladník je povinný zálohu vyplatiť na zálohový pokladničný doklad, ktorý bude po predložení potrebných dokladov zúčtovaný vyúčtovacím pokladničným dokladom.

    (3) Limit pokladničnej hotovosti je stanovený vo výške € 3 500,00.

    Článok 6 - Pokladník

    (1) S osobou hmotne zodpovednou za nakladanie s peňažnými prostriedkami v hotovosti (ďalej len „pokladník“) je uzatvorená dohoda o hmotnej zodpovednosti v zmysle ustanovenia § 182 Zákonníka práce.

    (2) Povinnosti pokladníka:

    1. vedie pokladničnú knihu;
    2. vyhotovuje pokladničné doklady, čo potvrdzuje svojím podpisom na pokladničnom doklade;
    3. nesmie vystaviť pokladničný doklad bez schválenia vecnej správnosti prvotného dokladu, na základe ktorého pokladničný doklad vystavuje;
    4. zodpovedá za formálnu správnosť pokladničných dokladov;
    5. zodpovedá za priebežné číslovanie pokladničných dokladov;
    6. zodpovedá za priebežné dopĺňanie pokladničnej hotovosti;
    7. zodpovedá za odvod pokladničnej hotovosti do banky;
    8. zodpovedá za dodržiavanie limitu pokladničnej hotovosti;
    9. účtuje o pokladničných dokladoch.

    Článok 7 - Bezpečnosť pri manipulácii s pokladničnou hotovosťou pri ich úschove

    Pokladničná hotovosť sa uschováva v príručnom trezore. Trezor je vždy uzamknutý. Kľúč od trezoru má pokladník.

    Článok 8 - Inventarizácia peňažných prostriedkov v hotovosti

    (1) Peňažné prostriedky v hotovosti musí účtovná jednotka inventarizovať najmenej štyrikrát za účtovné obdobie podľa ustanovenia § 29 ods. 3 zákona o účtovníctve, t. j. k 31. 03., 30. 06., 30. 09. a 31. 12. bežného účtovného obdobia.

    (2) Inventúra je činnosť, pri ktorej sa zisťujú a spisujú skutočné stavy majetku, záväzkov a rozdielu majetku záväzkov k určitému dátumu.

    (3) Fyzická inventúra pokladničnej hotovosti je činnosť, pri ktorej sa zisťuje a spisuje skutočný stav peňažných prostriedkov v hotovosti k určitému dátumu. Fyzická inventúra pokladničnej hotovosti sa označuje ako pokladničné skontro.

    (4) Zistený skutočný stav peňažných prostriedkov sa uvedie v inventúrnom súpise podľa ustanovenia § 30 ods. 2 zákona o účtovníctve. Inventúrnym súpisom sa zabezpečuje preukázateľnosť účtovníctva.

    (5) Inventarizáciou overuje účtovná jednotka, či stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve zodpovedá skutočnosti.

    (6) Vykonaním inventarizácie sa zabezpečuje preukázateľnosť účtovníctva.

    (7) Porovnaním skutočného a účtovného stavu sa môžu zistiť rozdiely. Výsledky porovnania sa uvedú v inventarizačnom zápise podľa ustanovenia § 30 ods. 3 zákona o účtovníctve. Inventarizačným zápisom sa preukazuje vecná správnosť účtovníctva.

    (8) V prípade, ak zistený rozdiel nemožno preukázať účtovným záznamom, považuje sa za inventarizačný rozdiel.

    (9) Inventarizačný rozdiel môže mať dvojaký charakter:

    1. Pokladničný schodok – ak zistený skutočný stav je nižší ako stav v účtovníctve a nemožno ho preukázať účtovným záznamom. Za pokladničný schodok sa považuje zistený rozdiel medzi nižším stavom pokladničnej hotovosti v pokladnici oproti:
      1. zostatku zistenému podľa zápisov v pokladničnej knihe;
      2. výplate, ktorá nie je doložená riadnym výdavkovým dokladom;
      3. prevzatím, ktoré nie je príjemcom potvrdené.
    2. Pokladničný prebytok – ak zistený skutočný stav je vyšší ako stav v účtovníctve a nemožno ho preukázať účtovným záznamom. Pokladničné hotovosti v pokladnici nedoložené riadnym príjmovým pokladničným dokladom sa považujú za pokladničný prebytok.

    (10) Pokladničné prebytky a schodky sa ihneď po ich zistení zapíšu do pokladničnej knihy. Prebytok ako príjem a schodok ako výdavok. Súčasne sa doložia príjmovým a výdavkovým pokladničným dokladom podpísaným inventarizačnou komisiou. Inventarizačné rozdiely zaúčtuje účtovná jednotka do účtovného obdobia, za ktoré sa inventarizáciou overuje stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov.

    Táto smernica nadobúda účinnosť dňa 1. novembra 2011.

    V Nesluši dňa: 25. 10. 2011
    Schválené uznesením OZ dňa: 27. 10. 2011

    Prílohy

  • Interná smernica č. 2/2019 o verejnom obstarávaní v podmienkach obce Nesluša

    Článok 1 - Všeobecná časť

    (1) Účelom tejto smernice je pri uplatňovaní zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) definovať práva a povinnosti, zodpovednosť, spôsob kontroly a  postupy verejného obstarávateľa pri zadávaní zákaziek na dodanie tovaru, poskytnutie služby a uskutočnenie stavebných prác vo verejnom obstarávaní a pri uzatváraní zmlúv.

    (2) Postupy a pravidlá verejného obstarávania popísané touto smernicou sú záväzné pre všetkých zamestnancov Obce Nesluša, zamestnancov rozpočtových a príspevkových organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti Obce Nesluša, zamestnancov právnických osôb založených Obcou Nesluša v prípade, ak pre tieto organizácie a spoločnosti vykonáva verejné obstarávanie Obec Nesluša podľa tejto smernice.

    (3) Zodpovednosť za proces verejného obstarávania v podmienkach organizácie zabezpečuje štatutárny orgán – starosta obce (ďalej len „verejný obstarávateľ“) v súlade s platným zákonom, aktuálnymi vyhláškami a na základe Plánu verejného obstarávania na príslušný rozpočtový rok.

    (4) Verejný obstarávateľ po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte a na základe schváleného rozpočtu spracuje plán verejného obstarávania na príslušný rozpočtový rok.

    (5) Verejný obstarávateľ zodpovedá za verejné obstarávanie, presadzuje pri obstarávaní zákaziek dodržiavanie zákona, dodržiavanie základných princípov verejného obstarávania, ako sú: rovnaké zaobchádzanie, nediskriminácia hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti, zabezpečuje primeranosť vynaložených nákladov na obstaranie predmetu zákazky.

    (6) Verejné obstarávanie za obec vykonáva verejným obstarávateľom splnomocnený zamestnanec. Zamestnancovi, ktorý bude zabezpečovať verejné obstarávanie prostredníctvom elektronického trhoviska, bude vyhotovené osobitné písomné poverenie.

    (7) Pred vykonaním verejného obstarávania je zamestnanec, ktorý iniciuje proces verejného obstarávania, povinný vyplniť žiadanku na verejné obstarávanie a opatriť ju podpismi dotknutých osôb.

    (8) Verejný obstarávateľ v oblasti verejného obstarávania spolupracuje s externým poskytovateľom služby, ktorý má oprávnenie poskytovať služby vo verejnom obstarávaní a má dostatočné skúsenosti vo verejnom obstarávaní (ďalej len „externá spoločnosť“). Externá spoločnosť pri poskytovaní služieb pre verejného obstarávateľa je povinná dodržiavať interné akty riadenia verejného obstarávateľa a pri svojej činnosti plniť a postupovať v súlade so zákonom a podpísanou mandátnou zmluvou.

    (9) Vnútornú kontrolu dodržiavania zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a tejto Smernice vykonáva hlavný kontrolór obce.

    Článok 2 - Vymedzenie základných pojmov v súlade so zákonom

    (1) Verejným obstarávaním sú pravidlá a postupy podľa zákona, ktorými sa zadávajú zákazky na dodanie tovaru, zákazky na uskutočnenie stavebných prác, zákazky na poskytnutie služieb, súťaž návrhov, zadávanie koncesií na stavebné práce, zadávanie koncesií na služby a správu vo verejnom obstarávaní.

    (2) Verejný obstarávateľ – Zákon v § 7 ods. 1 vymedzuje okruh subjektov, tzv. klasický sektor – verejných obstarávateľov, na ktorých sa vzťahuje povinné uplatňovanie zákona, a to bez ohľadu na pôvod finančných prostriedkov (či už z vlastných zdrojov, alebo zo zdrojov verejného rozpočtu).

    (3) Plán verejného obstarávania na rozpočtový rok je základným dokumentom verejného obstarávania. Plán verejného obstarávania je plánovací dokument na koordináciu verejného obstarávania, ktorý obsahuje súhrn tovarov, služieb a stavebných prác obstarávaných v príslušnom rozpočtovom roku alebo počas platnosti zmluvy. Určuje jednotlivé zákazky, množstvá a predpokladané hodnoty zákaziek, určuje postupy, metódy a lehoty na prípravu a realizáciu verejného obstarávania, typy zmlúv, ich platnosť a lehoty plnenia v nadväznosti na prioritu verejného obstarávania.

    (4) Predpokladaná hodnota zákazky (ďalej len „PHZ“) sa určí prioritne na základe údajov a informácií o zákazkách na rovnaký alebo porovnateľný predmet zákazky. Ak nie sú k dispozícii údaje o rovnakom alebo porovnateľnom nákupe, určí sa predpokladaná hodnota na základe údajov získaných prieskumom trhu s požadovaným plnením, prípravnou trhovou konzultáciou alebo na základe údajov získaných iným vhodným spôsobom (výber informácií z katalógov, elektronických katalógov a pod.). Predpokladaná hodnota je platná v čase začatia postupu zadávania zákazky. Dokument so stanovenou PHZ je povinnou súčasťou dokumentácie z verejného obstarávania.

    (5) Zákon stanovuje v súvislosti so stanovením PHZ taktiež zákaz rozdeliť zákazku, teda stanoviť jej predpokladanú hodnotu tak, aby sa vôbec neaplikoval zákon, resp. pravidlá a postupy ním stanovené alebo aby sa použili nižšie finančné limity a menej prísne postupy zadávania zákazky. Účelové rozdelenie zákazky predstavuje jedno z najzávažnejších porušení zákona, keďže pri nižšej predpokladanej hodnote zákazky je predpoklad, že sa o publikácii zákazky dozvie užší okruh hospodárskych subjektov, čo môže v konečnom dôsledku nepriaznivo pôsobiť na hospodársku súťaž. Posúdenie, či ide o nedovolené rozdelenie zákazky, je potrebné odvodzovať od konkrétnych okolností uvádzaného prípadu, pričom sa zohľadňuje najmä časová, miestna a vecná (funkčná) súvislosť jednotlivých zákaziek. Časová súvislosť znamená najmä rovnaké, prípadne časovo blízke obdobie vyhlásenia, resp. uskutočnenia zadávania zákaziek a uzavretia zmlúv, či rovnakú alebo podobnú lehotu plnenia zákazky. Miestna súvislosť znamená najmä miesto plnenia zákazky. Vecná či funkčná súvislosť spočíva predovšetkým v posúdení skutočnosti, či predmetom zákaziek je plnenie rovnakého či podobného charakteru, ktoré je charakteristické pre zadávanie jednej zákazky ako celku, v ktorej podľa konkrétnych možností trhu a so zachovaním princípov zadávania zákaziek sa môže verejný obstarávateľ rozhodnúť obstarávať podobné zákazky v jednej zákazke rozdelenej na samostatné časti, pričom umožní predkladať ponuky na jednu alebo viacero z týchto častí.

    (6) Okrem správneho stanovenia PHZ je povinné aj zdokumentovanie tohto postupu v súlade s princípom transparentnosti, ktorý v tomto kontexte má garantovať, že verejný obstarávateľ vie presvedčivo a objektívne preukázať, ako určil výšku PHZ.

    (7) Základnou a povinnou obsahovou náležitosťou súťažných podkladov je opis predmetu zákazky, ktorý musí byť opísaný jednoznačne, úplne a nestranne na základe technických požiadaviek. Nedostatočne, neúplne a nepresne opísaný predmet zákazky má vplyv na kvalitu predkladaných ponúk, spôsob tvorby ceny a v neposlednom rade aj na samotné plnenie na základe zmluvy uzavretej v rámci procesu verejného obstarávania.

    (8) Zákazka – pojem zákazka je jeden z kľúčových pojmov verejného obstarávania. Ide o dvojstranný alebo viacstranný odplatný zmluvný vzťah na dodanie tovaru, poskytnutie služby alebo uskutočnenie stavebných prác, v ktorom objednávateľom je verejný obstarávateľ a dodávateľom je úspešný uchádzač – teda akýkoľvek hospodársky subjekt, ktorý predložil najlepšiu ponuku a súčasne spĺňa všetky vopred stanovené požiadavky objednávateľa (podmienky účasti, ako aj požiadavky na predmet zákazky).

    1. Zákazka na dodanie tovaru je zákazka, ktorej predmetom je kúpa, lízing, kúpa tovaru na splátky alebo prenájom tovaru s možnosťou odkúpenia alebo bez možnosti odkúpenia; môže zahŕňať aj činnosti spojené s umiestnením a montážou tovaru.
    2. Za zákazku na uskutočnenie stavebných prác sa považuje zákazka, ktorá zahŕňa vypracovanie projektovej dokumentácie vrátane uskutočnenia stavebných prác alebo zákazka, ktorej predmetom je len uskutočnenie stavebných prác. Stavebnými prácami sa na účely zákona považujú činnosti obsiahnuté v oddiele 45 Hlavného slovníka Spoločného slovníka obstarávania. Za zákazku na uskutočnenie stavebných prác sa považuje aj zákazka zahŕňajúca vypracovanie projektovej dokumentácie vrátane zhotovenia stavby alebo zákazka, ktorej predmetom je len zhotovenie stavby. Stavbou je na účely zákona výsledok stavebných prác alebo stavebných prác a inžinierskych služieb ako celku, ktorý spĺňa ekonomickú funkciu alebo technickú funkciu.
    3. Zákazka na poskytnutie služby je zákazka, ktorej predmetom je všetko ostatné, čo nie je tovarom alebo stavebnou prácou. Klasifikáciu služieb je možné v Spoločnom slovníku obstarávania (CPV) nájsť v oddieloch 50 a vyššie, ale zároveň o službu pôjde aj v prípade, ak táto nie je uvedená vo výpočte služieb v Spoločnom slovníku obstarávania (CPV) a súčasne nejde ani o tovar alebo stavebnú prácu.
    4. Zákazka financovaná z fondov Európskej únie – zákazka, pri ktorej zo Zmluvy vyplýva, že plnenie je financované zo zdrojov fondov Európskej únie alebo obdobných finančných nástrojov (napr. Švajčiarsky finančný mechanizmus a Finančný mechanizmus EHP a Nórsky finančný mechanizmus).
    5. Civilná zákazka je zákazka na dodanie tovaru, na uskutočnenie stavebných prác alebo na poskytnutie služby, ktorá nie je zákazkou v oblasti obrany a bezpečnosti. Zákazka je civilná nadlimitná, podlimitná alebo zákazka s  nízkymi hodnotami podľa § 117 ZVO, v závislosti od jej predpokladanej hodnoty.

    (9) Rámcová dohoda predstavuje uzavretú kontraktačnú platformu, ktorú možno uzavrieť najviac na štyri roky. Pri uzatváraní rámcovej dohody zvyčajne nie je známy presný rozsah zákaziek, ktoré sa budú na jej základe zadávať (na obstaranie takéhoto typu zákaziek je rámcová dohoda určená) – rámcová dohoda stanovuje, ak je to možné, predpokladané množstvo predmetu zákazky , avšak na proces jej uzatvárania sa vzťahujú tie isté pravidlá ako na zákazky s presne definovaným obsahom aj rozsahom. Rámcová dohoda sa končí uplynutím času, na ktorý bola uzatvorená, alebo za podmienok uvedených v rámcovej dohode. Rámcová dohoda sa teda končí podľa tej udalosti, ktorá nastane skôr. Zákazky na základe rámcovej dohody je možné zadať počas trvania rámcovej dohody, pričom trvanie zákaziek zadaných na základe rámcovej dohody môže presiahnuť trvanie rámcovej dohody. Zákazky zadávané na základe rámcovej dohody, ktorých trvanie presiahne trvanie rámcovej dohody, možno zadať na obdobie, ktoré je primerané, a to najmä s ohľadom na dĺžku trvania obdobných zákaziek zadávaných na základe tej istej rámcovej dohody.

    (10) Uzavretie zmluvy, rámcovej dohody a koncesnej zmluvy: Verejný obstarávateľ nesmie uzavrieť zmluvu alebo rámcovú dohodu s uchádzačom alebo uchádzačmi, ktorí majú povinnosť zapisovať sa do registra partnerov verejného sektora a nie sú zapísaní v registri partnerov verejného sektora alebo ktorých subdodávatelia alebo subdodávatelia podľa osobitného predpisu, ktorí majú povinnosť zapisovať sa do registra partnerov verejného sektora a nie sú zapísaní v registri partnerov verejného sektora (§ 11 zákona o verejnom obstarávaní). V praxi to znamená, že každým novým partnerom verejného sektora, ktorým je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá prijíma peňažné prostriedky, majetok alebo iné majetkové práva z verejných zdrojov (napr. zo štátneho a obecných rozpočtov, eurofondov vrátane štátnej pomoci), sa pred podpisom zmluvy musí registrovať do registra partnerov verejného sektora. Verejný obstarávateľ má povinnosť kontrolovať, či má dodávateľ zápis v uvedenom registri, ak nastanú podmienky pre tento zápis: Zmluva s jednorazovým plnením nad 100 000 € s DPH a kumulatívne za obdobie 1 kalendárny rok nad 250 000 € s DPH.

    (11) Zmena zmluvy, rámcovej dohody počas ich trvania. Zmluvu, rámcovú dohodu alebo koncesnú zmluvu možno zmeniť počas jej trvania bez nového verejného obstarávania aj vtedy, ak hodnota všetkých zmien je nižšia ako finančný limit podľa § 5 ods. 2 (nadlimitná zákazka), ak ide o zmluvu a rámcovú dohodu alebo podľa § 5 ods. 7, ak ide o koncesnú zmluvu a zároveň je nižšia ako:

    1. 15 % hodnoty pôvodnej zmluvy alebo rámcovej dohody, ak ide o zákazku na uskutočnenie stavebných prác,
    2. 10 % hodnoty pôvodnej zmluvy alebo rámcovej dohody, ak ide o zákazku na dodanie tovaru alebo na poskytnutie služby alebo
    3. 10 % hodnoty pôvodnej koncesnej zmluvy, ak ide o koncesiu.

    (12) Pojmy zhotoviteľ, dodávateľ a poskytovateľ služieb je možné zahrnúť pod jednotný pojem hospodársky subjekt. Hospodársky subjekt, ktorý predloží ponuku, sa na účely zákona označuje ako uchádzač. Hospodársky subjekt, ktorý má záujem o účasť vo verejnom obstarávaní, sa na účely zákona označuje ako záujemca.

    (13) Evidencia referencií je informačný systém verejnej správy, ktorého správcom je úrad a v ktorom sa vedú referencie od verejných obstarávateľov. Referenciou na účely zákona je elektronický dokument obsahujúci potvrdenie o dodaní tovaru, uskutočnení stavebných prác alebo poskytnutí služby. Verejný obstarávateľ je povinný vyhotoviť referenciu do 10 dní od doručenia žiadosti dodávateľa o vyhotovenie referencie, ak:

    1. ide o zákazku s nízkou hodnotou,
    2. ide o zákazku, na ktorú sa nevzťahuje tento zákon.

    (14) Profil verejného obstarávateľa zriadený v elektronickom úložisku vo Vestníku verejného obstarávania na stránke Úradu pre verejné obstarávanie je jedným z transparentných nástrojov verejného obstarávania, ktorý informuje o základných skutočnostiach týkajúcich sa  priebehu verejného obstarávania.

    1. verejný obstarávateľ je povinný uverejniť v profile súhrnnú správu o zákazkách s nízkymi hodnotami, ktoré zadal za obdobie kalendárneho štvrťroka do 30 dní po skončení kalendárneho štvrťroka, v ktorej pre každú takúto zákazku uvedie najmä hodnotu zákazky, predmet zákazky a identifikáciu dodávateľa. Verejný obstarávateľ je povinný zverejňovať v profile súhrnné správy o všetkých zákazkách s nízkou hodnotou;
    2. verejný obstarávateľ je povinný zverejňovať štvrťročne v profile súhrnnú správu o zákazkách podľa § 109 a § 110 (zákazky bežne dostupné na trhu, obchodovanie prostredníctvom elektronického trhoviska). Správu automaticky generuje informačný systém EKS;
    3. verejný obstarávateľ je povinný do 30 dní po skončení kalendárneho štvrťroka uverejniť v profile súhrnnú správu o zmluvách so zmluvnými cenami vyššími ako 1 000 eur, ktoré uzavreli za obdobie kalendárneho štvrťroka a na ktoré sa podľa § 1 ods. 2 až 14 nevzťahuje tento zákon. Verejný obstarávateľ v súhrnnej správe za každú takúto zákazku uvedie najmä hodnotu zákazky, predmet zákazky, identifikáciu zmluvnej strany, s ktorou bola zmluva uzatvorená, a ustanovenie § 1 ods. 2 až 14, na základe ktorého bola zmluva uzavretá. Verejný obstarávateľ nie je povinný v súhrnnej správe podľa prvej vety uviesť zmluvy, ktoré boli zverejnené v Centrálnom registri zmlúv.

    (13) Elektronické trhovisko je informačný systém verejnej správy, ktorý slúži na zabezpečenie ponuky a nákupu tovarov alebo služieb bežne dostupných na trhu, okrem služby, ktorej predmetom je intelektuálne plnenie, a to aukčným postupom, ako aj na zabezpečenie s tým súvisiacich činností. Správcom elektronického trhoviska je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Prostredníctvom elektronického trhoviska je možné verejnou súťažou zadávať aj nadlimitné zákazky na dodanie tovarov a poskytnutie služieb bežne dostupných na trhu a elektronické trhovisko je možné použiť aj pri zadávaní zákaziek s nízkou hodnotou. Určujúcim faktorom z hľadiska použitia elektronického trhoviska pri zadávaní podlimitnej zákazky a zákaziek s nízkou hodnotou je bežná dostupnosť tovarov a služieb na trhu. Bežne dostupnými tovarmi, službami na trhu na účely zákona sú tovary, služby, ktoré:

    1. nie sú vyrábané, dodávané, uskutočňované alebo poskytované na základe špecifických a pre daný prípad jedinečných požiadaviek,
    2. sú ponúkané v podobe, v ktorej sú bez väčších úprav ich vlastností alebo prvkov aj dodané, uskutočnené alebo poskytnuté a zároveň
    3. sú spravidla v podobe, v akej sú dodávané, uskutočňované alebo poskytované pre verejného obstarávateľa a obstarávateľa, dodávané, uskutočňované alebo poskytované aj pre spotrebiteľov a iné osoby na trhu.

    (16) Na vyhodnotenie ponúk vo verejnom obstarávaní je potrebné stanoviť objektívne kritériá na ich vyhodnotenie, ktoré súvisia s predmetom zákazky. Musia byť vždy určené jednoznačne, jednoznačne musí byť uvedený obsah určeného kritéria, aby bolo zabezpečené, že v rámci predložených ponúk budú tieto kritériá porovnateľné, a teda aj vyhodnotiteľné. Jednotlivé kritériá na vyhodnotenie ponúk:

    1. najlepší pomer ceny a kvality,
    2. náklady s použitím prístupu nákladovej efektívnosti, najmä náklady počas životného cyklu alebo
    3. najnižšia cena.

    (17) Verejný obstarávateľ môže zrušiť verejné obstarávanie, ak:

    1. sa zmenili okolnosti, za ktorých sa vyhlásilo verejné obstarávanie,
    2. v priebehu postupu verejného obstarávania sa vyskytli dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemožno od verejného obstarávateľa požadovať, aby vo verejnom obstarávaní pokračoval, najmä ak sa zistilo porušenie tohto zákona, ktoré má alebo by mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania,
    3. neboli predložené viac ako dve ponuky,
    4. navrhované ceny v predložených ponukách sú vyššie ako predpokladaná hodnota.

    (18) Definícia konfliktu záujmov – pojem konfliktu záujmov zahŕňa prinajmenšom každú situáciu, keď osoby na strane verejného obstarávateľa, ktoré sú zapojené do vykonávania postupu obstarávania alebo môžu ovplyvniť výsledok tohto postupu (bez nutnosti ich zapojenia), majú priamo alebo nepriamo finančný, ekonomický alebo iný osobný záujem, ktorý možno vnímať ako ohrozenie ich nestrannosti a nezávislosti v súvislosti s daným postupom verejného obstarávania. Verejný obstarávateľ v rámci interných aktov riadenia prijal opatrenia k predchádzaniu konfliktu záujmov, prijal také primerané a účinné opatrenia, ktoré identifikujú konflikt záujmov a následne pri identifikácii konfliktu záujmov uskutoční nápravu. Verejný obstarávateľ nastavil mechanizmus predchádzania konfliktu záujmov, ktorý obsahuje pravidlá a postupy pre osoby zainteresované vo verejnom obstarávaní s cieľom zamedziť prípadnému vzniku konfliktu záujmov a jeho bezprostrednej identifikácii, postupuje v súlade so všeobecným metodickým usmernením Úradu pre verejné obstarávanie 9/2016.

    Článok 3 - Plán verejného obstarávania

    (1) Plán verejného obstarávania je plánovací dokument na koordináciu verejného obstarávania, ktorý obsahuje súhrn tovarov, služieb a stavebných prác obstarávaných v príslušnom rozpočtovom roku alebo počas platnosti zmluvy. Obsahuje najmä názov zákazky, postup verejného obstarávania, predpokladanú hodnotu zákazky, termín začatia a ukončenia verejného obstarávania, typy zmlúv, ich platnosť a lehoty plnenia v nadväznosti na prioritu verejného obstarávania.

    (2) Za komplexnú prípravu plánu verejného obstarávania vždy do 31. januára príslušného rozpočtového roka je zodpovedný starosta obce. Zodpovední zamestnanci čiastkový plán verejného obstarávania spracujú v termíne do 31. decembra aktuálneho roka na nasledujúci rozpočtový rok. Zodpovední zamestnanci pripravia podklady do plánu verejného obstarávania na nasledujúci rozpočtový rok s označením prioritných požiadaviek. Zodpovedajú za vecné, úplné a včasné spracovanie podkladov do plánu verejného obstarávania. Plán verejného obstarávania sa zostavuje v písomnej a v elektronickej forme.

    (3) Zodpovedný zamestnanec predkladá plán na schválenie štatutárovi organizácie najneskôr do 31. januára príslušného rozpočtového roka.

    Článok 4 - Finančné limity vo verejnom obstarávaní

    (1) Nadlimitnou zákazkou v súlade s § 5 ods. 2 zákona je zákazka, ktorej predpokladaná hodnota sa rovná alebo je vyššia ako finančný limit ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydáva Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len „úrad“):

    1. 221 000 eur, ak ide o zákazku na dodanie tovaru,
    2. 221 000 eur, ak ide o zákazku na poskytnutie služby,
    3. 750 000 eur, ak ide o zákazku na poskytnutie služby podľa prílohy č. 1 zákona,
    4. 5 548 000 eur, ak ide o zákazku na uskutočnenie stavebných prác.

    Archivácia dokladov sa vyžaduje na dobu 10 rokov od uzavretia zmluvy.

    (2) Podlimitná civilná zákazka zadávaná verejným obstarávateľom je zákazka, ktorej predpokladaná hodnota je nižšia ako finančný limit podľa bodu 1 tohto článku od sumy a zároveň je rovná alebo vyššia ako:

    1. 70 000 eur, ak ide o zákazku na dodanie tovaru, okrem potravín a zákazku na poskytnutie služby, okrem služby uvedenej v prílohe č. 1,
    2. 260 000 eur, ak ide o zákazku na poskytnutie služby uvedenej v prílohe č. 1,
    3. 180 000 eur, ak ide o zákazku na uskutočnenie stavebných prác.

    Archivácia dokladov sa vyžaduje na dobu 10 rokov od uzavretia zmluvy.

    (3) Civilná zákazka s nízkou hodnotou zadávaná verejným obstarávateľom je:

    1. zákazka na dodanie tovaru, okrem potravín, zákazka na poskytnutie služby alebo zákazka na uskutočnenie stavebných prác, ktorej predpokladaná hodnota je nižšia ako finančný limit uvedený v odseku 2 tohto článku a súčasne rovnaká alebo vyššia ako 5 000 eur v priebehu kalendárneho roka alebo počas platnosti zmluvy, ak sa zmluva uzatvára na dlhšie obdobie ako jeden kalendárny rok,
    2. zákazka na dodanie tovaru, ktorým sú potraviny a ktorej predpokladaná hodnota je nižšia ako finančný limit podľa odseku 1 tohto článku a zároveň rovnaká alebo vyššia ako 5 000 eur v priebehu kalendárneho roka alebo počas platnosti zmluvy, ak sa zmluva uzatvára na dlhšie obdobie ako jeden kalendárny rok.

    Finančné limity:

    1. < 70 000 eur, ak ide o zákazku na dodanie tovaru, okrem potravín a zákazku na poskytnutie služby, okrem služby uvedenej v prílohe č. 1,
    2. < 260 000 eur, ak ide o zákazku na poskytnutie služby uvedenej v prílohe č. 1,
    3. < 180 000 eur, ak ide o zákazku na uskutočnenie stavebných prác,
    4. < 221 000 eur, ak ide o zákazku na dodanie tovaru, ktorým sú potraviny, t. j. kumulatívne bude v sebe zahŕňať všetky druhy potravín.

    Archivácia dokladov sa vyžaduje na dobu 10 rokov od podpísania zmluvy.

    Článok 5 - Zadávanie nadlimitných zákaziek

    (1) Verejný obstarávateľ v procese verejného obstarávania pri obstarávaní  nadlimitných zákaziek plní všetky pravidlá a postupy podľa zákona, ktorými sa zadávajú nadlimitné zákazky na dodanie tovaru, zákazky na uskutočnenie stavebných prác, zákazky na poskytnutie služieb, koncesií a súťaže návrhov.

    (2) Povinnosť aplikovať pravidlá a postupy podľa zákona sa vzťahuje na zadávanie nadlimitných zákaziek, na ktoré budú vynakladané finančné prostriedky bez ohľadu na ich zdroj (či pôjde o vlastné zdroje, prostriedky zo štátneho rozpočtu, prostriedky zo štrukturálnych fondov Európskej únie a pod.).

    Článok 6 - Zadávanie podlimitných zákaziek

    (1) Pri podlimitných zákazkách verejný obstarávateľ postupuje:

    1. podľa § 109 až § 111 alebo podľa § 112 až § 116, ak ide o dodanie tovaru alebo poskytnutie služby bežne dostupných na trhu, okrem služby, ktorej predmetom je intelektuálne plnenie;
    2. podľa § 112 až § 116 zákona, ak ide o iné tovary, stavebné práce alebo služby ako podľa písmena a). Verejné obstarávanie sa realizuje prostredníctvom Vestníka verejného obstarávania.

    (2) Verejný obstarávateľ môže vyhradiť právo účasti vo verejnom obstarávaní len pre chránené dielne a chránené pracoviská a hospodárske subjekty, ktorých hlavným cieľom je sociálna a profesionálna integrácia osôb so zdravotným postihnutím alebo inak znevýhodnených osôb, alebo môže vyhradiť realizáciu zákazky v rámci programov chránených pracovných miest za predpokladu, že aspoň 30 % zamestnancov chránených dielní, chránených pracovísk, hospodárskych subjektov a programov chránených pracovných miest tvoria osoby so zdravotným postihnutím alebo inak znevýhodnené osoby.

    (3) Pri použití postupu podľa § 109 až § 111 zákona prostredníctvom elektronického trhoviska nie je možné zadať koncesiu a je možné uzavrieť rámcovú dohodu najviac na 12 mesiacov.

    Článok 7 - Pravidlá a postupy zadávania civilných zákaziek s nízkou hodnotou zadávané verejným obstarávateľom podľa zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

    (1) Verejný obstarávateľ pri zadávaní zákazky s nízkou hodnotou postupuje tak, aby vynaložené náklady na predmet zákazky boli hospodárne. Ak verejný obstarávateľ vyzval na predloženie ponuky viac hospodárskych subjektov s cieľom zadania zákazky, je povinný zabezpečiť dodržanie princípov rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie. Verejný obstarávateľ je povinný postupovať v súlade s princípom transparentnosti a zdokumentovať celý priebeh verejného obstarávania tak, aby jeho úkony boli preskúmateľné bez ohľadu na použité prostriedky komunikácie.

    (2) Pri zadávaní zákaziek s nízkou hodnotou je verejný obstarávateľ povinný aplikovať prvú časť zákona – základné ustanovenia (od § 1 po § 25 zákona o verejnom obstarávaní), pokiaľ ustanovenia ďalších častí zákona nezakotvujú odchylnú úpravu, resp. ich nevylúčia. Pri zadávaní zákaziek s nízkou hodnotou sa nepoužijú ustanovenia § 4, § 20, § 24 a § 25 ods. 3 (koncesia, el. komunikácia, správa o zákazke, prípravné trhové konzultácie).

    (3) Verejný obstarávateľ môže vyhradiť právo účasti vo verejnom obstarávaní podľa § 108 ods. 2. Verejný obstarávateľ môže vyhradiť právo účasti vo verejnom obstarávaní len pre chránené dielne a chránené pracoviská a hospodárske subjekty, ktorých hlavným cieľom je sociálna a profesionálna integrácia osôb so zdravotným postihnutím alebo inak znevýhodnených osôb, alebo môže vyhradiť realizáciu zákazky v rámci programov chránených pracovných miest za predpokladu, že aspoň 30 % zamestnancov chránených dielní, chránených pracovísk, hospodárskych subjektov a programov chránených pracovných miest tvoria osoby so zdravotným postihnutím alebo inak znevýhodnené osoby.

    (4) Verejný obstarávateľ pri zadávaní zákaziek s nízkou hodnotou môže postupovať podľa § 109 až § 111, ak ide o dodanie tovaru alebo poskytnutie služby bežne dostupných na trhu. Uskutoční verejné obstarávanie prostredníctvom elektronického trhoviska.

    (5) Verejný obstarávateľ postupuje podľa § 117 zákona aj vtedy, ak v predchádzajúcom zadávaní podlimitnej zákazky s využitím elektronického trhoviska spôsobom jej zverejnenia na elektronickom trhovisku nebola predložená ani jedna ponuka alebo ani jedna z predložených ponúk nespĺňa požiadavky určené na predmet zákazky a za predpokladu, že pôvodné podmienky zadávania zákazky sa podstatne nezmenia a predpokladaná hodnota zákazky je nižšia ako 70 000 eur (tovary a služby).

    (6) Verejný obstarávateľ špecifikuje pravidlá, ktoré bude uplatňovať pri zadávaní zákaziek s nízkou hodnotou pri zohľadnení hodnoty zákazky.

    1. Pri zákazke, ktorej hodnota sa pohybuje v spodnej hranici finančného limitu pre daný typ zákazky, bude zohľadňovať aj vedľajšie náklady, ktoré by pri nastavení príliš formalizovaných pravidiel mohli viesť k predraženiu zákazky (za vedľajšie náklady sa považujú náklady na mzdy zamestnancov, spotrebu kancelárskych potrieb, tonery, elektrickú energiu, opotrebovanie kopírovacieho stroja a pod.).
    2. Nakoľko zákon o verejnom obstarávaní neupravuje žiadny formálny postup, ktorý by mal verejný obstarávateľ aplikovať pri zadávaní zákazky s nízkou hodnotou, verejný obstarávateľ zvolil pravidlá a postupy pre zadávanie takejto zákazky, pričom vzal do úvahy najmä charakter, rozsah, hodnotu, dostupnosť predmetu zákazky pri dodržaní princípov verejného obstarávania.

    Verejný obstarávateľ stanovil nasledovné finančné limity na základe ekonomických, prevádzkových a kapacitných možností:

    1. ak predpokladaná hodnota zákazky jednorazovo pri nákupe tovaru, služieb, stavebných prác nepresiahne 1 000 € bez DPH, verejný obstarávateľ povoľuje priamy nákup bez aplikovania postupov zákona o verejnom obstarávaní,
    2. ak predpokladaná hodnota zákazky jednorazovo pri nákupe tovaru, služieb, stavebných prác nepresiahne 5 000 € bez DPH, zodpovedná osoba za verejné obstarávanie postupuje zjednodušeným postupom, a to tak, že víťazného uchádzača určí na základe zjednodušeného prieskumu trhu. Postup sa bude považovať za ukončený a víťaznému uchádzačovi z prieskumu trhu bude vystavená objednávka na plnenie predmetu zákazky. Zjednodušený postup určenia PHZ bude povinnou súčasťou k vystavenej objednávke.

    (4) Ak ide o zákazku, ktorá je vo vyššej hodnote, verejný obstarávateľ v tomto internom dokumente prijal elementárne pravidlá zadávania zákazky s prihliadnutím na princípy verejného obstarávania.

    Článok 8 - Elementárne pravidlá zadávania zákazky s prihliadnutím na princípy verejného obstarávania

    Zamestnanci, ktorí boli vykonaním verejného obstarávania písomne poverení, alebo zamestnanci v rámci svojej pracovnej činnosti uvedenej v pracovnej náplni bez osobitného poverenia zodpovedajú v zmysle vyplnenej a doručenej žiadanky na verejné obstarávanie za prípravu a realizáciu verejného obstarávania postupom podľa § 117 zákona vo finančnom limite rovnom alebo vyššom ako 5 000 € bez DPH a pri verejnom obstarávaní postupujú nasledovne:

    1. Presne špecifikujú predmet zákazky – vypracujú opis predmetu zákazky, t. j. technickú, funkčnú a úžitkovú špecifikáciu predmetu zákazky. Stanovia druh zákazky: tovar, služba alebo stavebné práce.

    2. Určia PHZ na základe údajov a informácií o zákazkách na rovnaký alebo porovnateľný predmet zákazky. Verejný obstarávateľ v dokumentácii k verejnému obstarávaniu uchováva informácie a podklady, na základe ktorých určil predpokladanú hodnotu zákazky.

    3. Uplatnia finančné limity v priebehu kalendárneho roka alebo počas platnosti zmluvy, ak sa zmluva uzatvára na dlhšie obdobie ako jeden kalendárny rok:

    1. od 5 000 eur do 70 000 eur bez DPH, ak ide o zákazku na dodanie tovaru, okrem potravín a zákazku na poskytnutie služby, okrem služby uvedenej v prílohe č. 1,
    2. od 5 000 eur do 260 000 eur bez DPH, ak ide o zákazku na poskytnutie služby uvedenej v prílohe č. 1,
    3. od 5 000 eur do 180 000 eur bez DPH, ak ide o zákazku na uskutočnenie stavebných prác,
    4. od 5 000 eur do 221 000 eur bez DPH, ak ide o zákazku na dodanie tovaru, ktorým sú potraviny, t. j. kumulatívne bude v sebe zahŕňať všetky druhy potravín.

    4. Určia kritérium hodnotenia v súlade so zákonom:

    1. najlepšieho pomeru ceny a kvality,
    2. nákladov použitím prístupu nákladovej efektívnosti najmä nákladov počas životného cyklu alebo
    3. najnižšej ceny.

    5. Vypracujú výzvu na predkladanie cenovej ponuky, ktorú elektronicky (e-mailom) pošlú minimálne trom hospodárskym subjektom, ktoré sú oprávnené dodávať, resp. poskytovať predmet obstarávania; dokladom na preukázanie oprávnenia je výpis z obchodného registra alebo živnostenského registra, alebo iného registra. Vo výzve zaviažu hospodárske subjekty predložiť súťažné ponuky v lehote na predkladanie ponúk osobne, poštou alebo elektronicky na adresu (e-mailom) verejného obstarávateľa. Verejný obstarávateľ prijatú ponuku je povinný zaevidovať do došlej pošty v súlade s platným registratúrnym poriadkom organizácie.

    6. Vyhodnotenie verejného obstarávania sa uskutoční zodpovednou osobou alebo komisiou verejného obstarávateľa v súlade s platným rozhodnutím štatutára organizácie. Z vyhodnoteného verejného obstarávania zodpovedná osoba vypracuje zápisnicu z verejného obstarávania. Po celkovom vyhodnotení verejného obstarávania zodpovedná osoba oboznámi uchádzačov s výsledkom vyhodnotenia. Úspešnému uchádzačovi oznámi elektronicky (e-mailom), že jeho ponuku verejný obstarávateľ prijíma. Neúspešnému uchádzačovi oznámi elektronicky (e-mailom), že jeho ponuku verejný obstarávateľ neprijíma.

    7. Splnia povinnosť v súlade so všeobecným metodickým usmernením Úradu pre verejné obstarávanie 9/2016. V každom verejnom obstarávaní zodpovedné osoby identifikujú konečnú množinu osôb, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom podieľajú na verejnom obstarávaní (napr. osoby pripravujúce opis predmetu zákazky, osoby, ktoré sa zaoberajú stanovením predpokladanej hodnoty zákazky, finančným rozpočtom, ktorý má byť použitý na predmet zákazky, podmienkami účasti, kritériami na vyhodnotenie ponúk vrátane pravidiel ich uplatnenia, zmluvnými podmienkami, vysvetľovaním podkladov, prípravou elektronickej aukcie alebo nastavením softvéru, ktorý bude použitý na realizáciu verejného obstarávania, preberaním ponúk alebo žiadostí o účasť, doručovaním písomností a pod.) a zabezpečia podpísanie formulára pre konflikt záujmov podľa § 23 zákona.

    8. Verejný obstarávateľ nesmie uzavrieť zmluvu s uchádzačom, ktorý nespĺňa podmienky účasti podľa § 32 ods. 1 písm. e) a f) alebo ak u neho existuje dôvod na vylúčenie podľa § 40 ods. 6 písm. f). Ustanovenie § 11 týmto nie je dotknuté.

    1. Podľa § 32 ods. 1 písm. e) doloženým dokladom o oprávnení dodávať tovar, uskutočňovať stavebné práce alebo poskytovať službu, ktorý zodpovedá predmetu zákazky.
    2. Podľa § 32 ods. 1 písm. f) nemá uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní potvrdený konečným rozhodnutím v Slovenskej republike alebo v štáte sídla, miesta podnikania alebo obvyklého pobytu. Víťazný uchádzač uvedené preukazuje doložením čestného vyhlásenia.
    3. Podľa § 40 ods. 6 písm. f) verejný obstarávateľ vylúči z verejného obstarávania uchádzača alebo záujemcu, ak konflikt záujmov podľa § 23 nemožno odstrániť inými účinnými opatreniami.
    4. Podľa § 11 zodpovedná osoba má povinnosť kontrolovať, či má dodávateľ zápis v registri partnerov verejného sektora, ak nastanú podmienky pre tento zápis: zmluva s jednorazovým plnením nad 100 000 € s DPH a kumulatívne za obdobie 1 kalendárny rok nad 250 000 € s DPH.

    9. Spôsob vzniku záväzku medzi verejným obstarávateľom a víťazným uchádzačom je možné zabezpečiť formou objednávky, zmluvy alebo rámcovej dohody. Ak formou objednávky, objednávka musí byť podpísaná oboma zmluvnými stranami a zverejnená v súlade s príslušným zákonom (účinnosť zmluvy, objednávky, rámcovej dohody nasledujúci deň po zverejnení zmluvy v súlade so zákonom).

    10. Zmluvu, rámcovú dohodu alebo koncesnú zmluvu možno zmeniť počas jej trvania bez nového verejného obstarávania aj vtedy, ak hodnota všetkých zmien je nižšia ako finančný limit podľa § 5 ods. 2 (nadlimitná zákazka), ak ide o zmluvu a rámcovú dohodu a zároveň je nižšia ako:

    1. 15 % hodnoty pôvodnej zmluvy alebo rámcovej dohody, ak ide o zákazku na uskutočnenie stavebných prác,
    2. 10 % hodnoty pôvodnej zmluvy alebo rámcovej dohody, ak ide o zákazku na dodanie tovaru alebo na poskytnutie služby.

    11. Zodpovedná osoba má povinnosť vystaviť referenciu do 10 dní od doručenia žiadosti dodávateľa o vyhotovenie referencie, ak ide o zákazku s nízkou hodnotou.

    12. Zodpovedná osoba eviduje všetky doklady a dokumenty a uchováva ich desať rokov od vystavenia objednávky, uzavretia zmluvy alebo rámcovej dohody.

    13. Zodpovedná osoba je povinná uverejniť v profile súhrnnú správu o zákazkách s nízkymi hodnotami, ktoré zadala za obdobie kalendárneho štvrťroka do 30 dní po skončení kalendárneho štvrťroka, v ktorej pre každú takúto zákazku uvedie najmä hodnotu zákazky, predmet zákazky a identifikáciu dodávateľa.

    Článok 9 - Postupy pri priamom zadávaní zákaziek

    (1) Ak je finančný limit zákazky na dodanie tovaru, poskytnutie služby nižší alebo rovný ako 70 000 eur bez DPH a limit zákazky na uskutočnenie stavebných prác je nižší alebo rovný ako 180 000 eur bez DPH a verejný obstarávateľ vyhodnotí situáciu tak, že ide o haváriu, živelnú pohromu alebo mimoriadnu udalosť s následkom škody na majetku, živote, zdraví, životnom prostredí alebo príde k prerušeniu, resp. obmedzeniu prevádzky, v takom prípade spíše zodpovedný zamestnanec o tejto skutočnosti „Zápisnicu z havarijnej udalosti, živelnej pohromy alebo mimoriadnej udalosti“. K zápisu z havarijnej udalosti priloží fotodokumentáciu, cenovú ponuku dodávateľa a kompletnú dokumentáciu predloží na schválenie štatutárovi organizácie. Zápis z havarijnej udalosti obsahuje minimálne:

    1. podrobný popis vzniknutej havarijnej situácie a príčiny jej vzniku,
    2. predpokladané nevyhnutné náklady na odstránenie havarijnej situácie – na základe jednej cenovej ponuky,
    3. fotodokumentáciu,
    4. technický protokol odborne spôsobilej osoby.

    (2) Verejný obstarávateľ vzal do úvahy charakter, rozsah, hodnotu, dostupnosť predmetu zákazky, vychádzajúc predovšetkým z ekonomických, prevádzkových a kapacitných možností a nadefinoval do smernice tovary, služby a stavebné práce, pri ktorých verejný obstarávateľ nie je povinný realizovať verejné obstarávanie postupom podľa § 117 ZVO. Verejný obstarávateľ mal na zreteli aj tú skutočnosť, že na základe požiadaviek príslušných riadiacich orgánov a vnútorných kontrolných orgánov boli splnené podmienky primeranosti vynakladania finančných prostriedkov na obstaranie požadovaného predmetu zákazky.

    1. Dodanie tovarov:
      • použitie fondu štatutára organizácie na reprezentačné účely,
      • vecné a kvetinové dary pri životných jubileách, výročiach, oslavách a pod.,
      • drobné reklamné predmety, knižné dary, informačné publikácie organizácie,
      • drobné ocenenia pre športovcov, žiakov, pedagógov pri rôznych súťažiach a slávnostiach,
      • drobná výzdoba organizácie okrem vianočných a silvestrovských ozdôb,
      • občerstvenie poskytnuté hosťom, nespadajúce do reštauračných služieb,
      • mliečny a ovocný program poskytnutý deťom a žiakom škôl a školských zariadení,
      • špeciálne tlačivá, špeciálny materiál, diplomy a podobne,
      • odborná literatúra, odborné časopisy, drobné vzdelávacie predmety a pomôcky pre základné a materské školy,
      • tovar, ktorý z technických dôvodov, umeleckých dôvodov alebo z dôvodov vyplývajúcich z výhradných práv môže poskytnúť len určitý dodávateľ.
    2. Poskytnutie služieb:
      • použitie fondu štatutára na reprezentačné účely,
      • poštové, prepravné, špeditérske a kuriérske služby,
      • intelektuálne služby na základe referencií, skúseností z minulosti, praxe, vzdelania, napr.: prekladateľské služby, poradenstvo a služby vo verejnom obstarávaní, ekonomické služby a poradenstvo,
      • školenia, kurzy, semináre,
      • servis zariadení u autorizovaných dodávateľov,
      • služby, ktoré z technických dôvodov, umeleckých dôvodov alebo z dôvodov vyplývajúcich z výhradných práv môže poskytnúť len určitý dodávateľ.
    3. Uskutočnenie stavebných prác:
      • stavebné práce, ktoré z technických dôvodov, umeleckých dôvodov alebo z dôvodov vyplývajúcich z výhradných práv môže poskytnúť len určitý dodávateľ.

    Článok 10 - Záverečné ustanovenia

    (1) V prípade, ak dôjde k zmenám zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov alebo k nadobudnutiu účinnosti niektorých ustanovení tohto zákona, ktoré by sa týkali postupu verejného obstarávateľa pri obstarávaní predmetu zákazky, bude verejný obstarávateľ prihliadať na tieto zmeny a upraví smernicu.

    (2) Táto smernica je záväzná pre všetkých zamestnancov verejného obstarávateľa a po jej vydaní a oboznámení sa s ňou sú povinní všetci zamestnanci ju dodržiavať.

    (3) Táto smernica nadobúda účinnosť 01. 01. 2019. Týmto sa zároveň rušia všetky doterajšie interné normy, bez ohľadu na ich formu, ktoré upravovali postup zamestnancov pri realizácii úkonov súvisiacich s verejným obstarávaním.

    (4) Neoddeliteľnou súčasťou smernice sú nasledujúcich 14 príloh:

    1. Určenie predpokladanej hodnoty zákazky
    2. Žiadanka na verejné obstarávanie tovarov, služieb a stavebných prác nie bežne dostupných na trhu
    3. Žiadanka na verejné obstarávanie tovarov alebo služieb cez elektronické trhovisko (EKS)
    4. Výzva na predloženie cenovej ponuky
    5. Zápisnica z otvárania a vyhodnotenia ponúk
    6. Oznámenie o výsledku vyhodnotenia úspešnému uchádzačovi
    7. Oznámenie o výsledku vyhodnotenia neúspešnému uchádzačovi
    8. Čestné vyhlásenie o vylúčení konfliktu záujmov v procese verejného obstarávania
    9. Zápisnica z havarijnej udalosti
    10. Zriadenie komisie na otváranie ponúk, vyhodnotenie splnenia podmienok účasti a vyhodnotenie predmetu zákazky
    11. Čestné vyhlásenie členov komisie
    12. Čestné vyhlásenie osoby zodpovednej za prípravu podkladov verejného obstarávania o nestrannosti a dôvernosti spracúvaných informácií
    13. Vyhlásenie uchádzača/záujemcu
    14. Čestné vyhlásenie „Konflikt záujmov“

    (5) Schválené starostkou obce v Nesluši 31. 12. 2018.

    Prílohy

  • Interná smernica č. 2/2021 o zabezpečení stravovania

    Článok 1 - Personálne vymedzenie pôsobnosti predpisu

    Interná smernica sa vzťahuje na:

    1. všetkých zamestnancov ktorým je zamestnávateľ Obec Nesluša (ďalej len „obec“) povinný zabezpečiť stravovanie v zmysle § 152 Zákonníka práce a
    2. starostku obce, ktorá je počas výkonu funkcie v zmysle zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov, posudzovaná na účely stravovania ako zamestnanec v pracovnom pomere.

    Článok 2 - Stanovenie spôsobu zabezpečenia stravovania

    (1) Obec zabezpečuje stravovanie prostredníctvom právnickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby formou stravovacej poukážky s výnimkou zamestnancov materskej školy, ktorých stravovanie zabezpečuje v stravovacom zariadení Školská jedáleň pri Základnej škole Nesluša.

    (2) Zamestnancom, ktorým obec nezabezpečuje stravovanie v stravovacom zariadení, umožňuje prostredníctvom dotazníka (príloha č. 1) výber medzi:

    1. zabezpečením stravovania formou stravovacej poukážky alebo
    2. poskytnutím finančného príspevku na stravovanie.

    (3) Zamestnanci sú po výbere spôsobu stravovania viazaní výberom do konca aktuálneho kalendárneho roka, pričom obec umožní zamestnancom výber na ďalší kalendárny rok v priebehu mesiaca december.

    Článok 3 - Stanovenie výšky príspevku na stravovanie

    (1) Obec prispieva na stravovanie v školskej jedálni v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. Príspevok podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

    (2) Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky predstavuje najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách.

    (3) Suma finančného príspevku je vo výške 55 % hodnoty stravovacej poukážky podľa odseku 2.

    (4) Zamestnávateľ poskytuje ďalší príspevok podľa zákona o sociálnom fonde.

    (5) Výška príspevkov je uvedená v prílohe č. 2.

    Článok 4 - Záverečné ustanovenia

    (1) Táto smernica je súčasťou vnútorného riadiaceho a kontrolného systému obce a slúži ako podklad na správne, úplné a preukazné zobrazenie príslušných skutočností pre potreby účtovníctva, je považovaná za účtovný záznam, je súčasťou účtovnej dokumentácie obce a je záväzná pre všetkých zamestnancov obce.

    (2) Neoddeliteľnou súčasťou smernice sú nasledujúce 2 prílohy:

    1. Dotazník pre zamestnanca,
    2. Určenie výšky príspevku na stravovanie.

    (3) Táto smernica nadobúda účinnosť od 01. 03. 2021.

    (4) Schválené starostkou obce v Nesluši 26. 02. 2021.

    Prílohy

  • Interná smernica č. 3/2019 na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti

    Prílohy

  • Interná smernica č. 4/2019 o vybavovaní podnetov doručených obci Nesluša

    Článok 1 - Úvodné ustanovenia

    Účelom tejto smernice je upraviť postup zodpovedných zamestnancov obce Nesluša (ďalej len „obec“) pri doručovaní, spracúvaní a vybavovaní podnetov, ktoré občania, podnikatelia alebo tretie osoby adresujú obci.

    Článok 2 - Vymedzenie pojmov

    (1) Podnet je akékoľvek podanie bez ohľadu na obsah, ktoré je adresované obci osobne cez jej podateľňu v písomnej alebo ústnej podobe alebo poštovou prepravou, prípadne e-mailom, faxom alebo elektronicky.

    (2) Žiadosť o informáciu je podanie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám.

    (3) Sťažnosť je podanie podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach.

    (4) Petícia je podanie podľa zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve.

    (5) Úkon v správnom konaní je úkon, na ktorý sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. Správny poriadok alebo osobitný procesno-právny predpis.

    (6) Iné podanie je to, ktoré nie uvedené pod písmenom odsekom 1 až 5 tohto článku.

    (7) Adresátom je fyzická osoba, právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorá ako adresát alebo žiadateľ vystupuje na podaní.

    Článok 3 - Prijímanie podaní

    (1) Obec prijíma všetky formy podania, a to písomne, faxom, ústne do zápisnice, e-mailom alebo elektronicky.

    (2) Na požiadanie adresáta zodpovedný zamestnanec vždy potvrdí doručenie podania, a to spôsobom, ako to adresát požaduje, ak spôsob potvrdenia neurčuje osobitný právny predpis.

    (3) Prijímanie podaní, ktoré sú adresované osobne v písomnej podobe do podateľne alebo ústne do zápisnice, sa uskutočňuje v úradných hodinách obecného úradu. Obec zabezpečí prítomnosť zodpovedného zamestnanca, ktorý takéto podania prijíma.

    (4) V prípade, že zodpovedný zamestnanec, ktorému je prijaté podanie pridelené na vybavenie, zistí, že toto nemá predpísané náležitosti, vyzve adresáta podania, aby v lehote najmenej do siedmich dní svoje podanie doplnil alebo opravil a poučí ho, ako má doplnenie alebo oprava byť urobená a čo má obsahovať. Túto povinnosť zodpovedný zamestnanec nemá, ak pre adresáta táto povinnosť plynie z osobitného právneho predpisu. Ak osobitný právny predpis určuje odlišnú lehotu na doplnenie, je zamestnanec povinný túto rešpektovať a postupovať podľa osobitného právneho predpisu.

    (5) Pri anonymných podnetoch obec postupuje takým spôsobom, aby zabezpečila nápravu alebo preverila stav vecí. Lehotami podľa tejto smernice však zamestnanci nie sú viazaní.

    Článok 4 - Lehoty a spôsoby vybavovania podnetov

    (1) Každý zamestnanec, ktorému bolo pridelené na vybavenie podanie, je povinný ho spracovať a vybaviť požadovaným alebo právnym predpisom určeným spôsobom do 7 dní odo dňa jeho prijatia, ak táto smernica ďalej neurčuje inak.

    (2) Podanie, ktorého obsahom je žiadosť o informáciu, sa vybavuje spôsobom a v lehotách určených zákonom o slobodnom prístupe k informáciám.

    (3) Podanie, ktorého obsahom je sťažnosť, sa vybavuje spôsobom a v lehotách určených zákonom o sťažnostiach.

    (4) Podanie, ktorého obsahom je petícia, sa vybavuje spôsobom a v lehotách určených zákonom o petičnom práve.

    (5) Ak je obsahom podania úkon, ktorý smeruje k prebiehajúcemu správnemu konaniu alebo je podnetom na začatie nového správneho konania, je zodpovedný zamestnanec povinný ho vybaviť v lehote a spôsobom, ako to určuje Správny poriadok alebo iný procesno-právny predpis, ktorý sa uplatňuje namiesto neho.

    (6) Pri podnetoch, ktoré sú uvedené v článku 2 ods. 6 tejto smernice, sa postupuje podľa zásad a lehôt, ktoré sú uvedené v tejto smernici, ak osobitný právny predpis neurčuje iný postup alebo inú lehotu. Ak je predmetom podnetu žiadosť, ku ktorej je potrebné rozhodnutie obecného zastupiteľstva, zodpovedný zamestnanec je povinný informovať adresáta o plánovanom dni, kedy obecné zastupiteľstvo zasadne, a to najneskôr 14 dní pred plánovaným zasadnutím, ak je tento termín známy a dané podanie bude ako bod zaradené. V opačnom prípade zodpovedný zamestnanec informuje adresáta o predpokladanom ďalšom zasadnutí obecného zastupiteľstva, kedy by daný podnet mal byť predmetom rokovania. Po ukončení rokovania obecného zastupiteľstva, na ktorom sa predmetný podnet prejednal, zasiela zodpovedný zamestnanec adresátovi výsledok rokovania, a to do 5 dní odo dňa podpísania uznesenia zo strany starostky obce vrátane sprievodného listu s určením ďalšieho postupu (napr. uzatvorenie zmluvy, vyžiadanie ďalších podkladov atď.).

    (7) Pri každom úkone, ktorý zodpovedný zamestnanec obce pripraví, uvedie z dôvodu rýchlej a lepšej komunikácie s adresátom svoje meno, priezvisko, telefonický a e-mailový kontakt.

    Článok 5 - Spoločné a záverečné ustanovenia

    (1) Táto smernica je určená pre všetkých zamestnancov obce a odo dňa nadobudnutia účinnosti je pre všetkých zamestnancov záväzná. Na priloženom mennom zozname zamestnanci svojím podpisom potvrdia, že boli oboznámený s jej obsahom.

    (2) Táto smernica nadobúda účinnosť od 01. 12. 2019.

    (3) Schválené starostkou obce v Nesluši 27. 11. 2019.

    Prílohy

  • Interná smernica č. 5/2016 pre organizáciu a prevádzku cestných motorových vozidiel

    Článok 1 - Všeobecná časť

    (1) Smernica upravuje spôsob zabezpečenia dopravnej služby pri plnení pracovných úloh obce a obecného úradu.

    (2) Pokyny sa vzťahujú na prevádzku a používanie služobných motorových vozidiel obce a súkromných cestných motorových vozidiel na služobné účely.

    Článok 2 - Motorové vozidlá a zodpovednosť za ich prevádzku

    (1) Na zabezpečovanie pracovných úloh obce sa využívajú:

    1. služobné automobily
      • Škoda Octavia Combi, EČV: KM 631AM (osobný automobil),
      • Nissan Patrol, EČV: KM 131AT (terénne vozidlo),
      • Škoda Felicia Pickup, EČV: KM 930AN (úžitkové vozidlo),
      • Mitsubishi L200 DD, EČV: KM 670BD (terénny pick-up);
    2. pracovné stroje
      • ZETOR Proxima EČV: KM 638YB (kolesový traktor),
      • Traktor Agrozet EČV: KM 285AA (kolesový traktor),
      • Avia A31N EČV: KM 696AV (nákladné vozidlo);
    3. špeciálna pracovná technika
      • UNC Locust 750 (nakladač),
      • Pongratz EČV: KM 832YA (prívesný vozík),
      • XT 200HD (záhradný traktor – kosačka),
      • Kosačka na veľkú trávu Panter Drak,
      • STIHL FS 200 (vyžínač),
      • STIHL FS 200 (vyvetvovač),
      • Seppi Multifrost (lesná fréza, príves za traktor),
      • Laski LS 150/27 (štiepkovač, príves);
    4. špeciálne vozidlá.

    a) služobné automobily

    (2) Osobný automobil Škoda Octavia Combi EČV: KM 631AM – úsek údržby. Používa sa na účely zabezpečenia dovozu stravy do Domu opatrovateľskej služby Nesluša (ďalej len DOS), prípadne na presun obyvateľov DOS na vyšetrenia.

    1. Osobný automobil sú oprávnení užívať: poverený zamestnanec DOS.
    2. Zodpovedný za prevádzku: zamestnanec referátu hospodárskej správy, údržby a evidencie majetku obce.

    (3) Osobný automobil Nissan Patrol EČV: KM 131AT – úsek údržby. Používa sa na účely obce, zabezpečenie potrieb obce a obecného úradu, pri požiarnych zásahoch.

    1. Osobný automobil sú oprávnení užívať: starosta obce, zamestnanci obecného úradu, príslušníci dobrovoľného hasičského zboru.
    2. Zodpovedný za prevádzku: zamestnanec referátu hospodárskej správy, údržby a evidencie majetku obce.

    (4) Osobný automobil Škoda Felicia Pickup EČV: KM 930AN – úsek údržby. Používa sa na zabezpečenie potrieb obce a obecného úradu, pri požiarnych zásahoch.

    1. Osobný automobil sú oprávnení užívať: starosta obce, zamestnanci obecného úrad, príslušníci dobrovoľného hasičského zboru.
    2. Zodpovedný za prevádzku: zamestnanec referátu hospodárskej správy, údržby a evidencie majetku obce.

    (5) Osobný automobil Mitsubishi L200 EČV: KM 670BD – úsek údržby. Používa sa pre potreby obce a zabezpečenia ciest pracovníkov obecného úradu.

    1. Osobný automobil sú oprávnení užívať: starosta, pracovníci obecného úradu.
    2. Zodpovedný za prevádzku: zamestnanec referátu hospodárskej správy, údržby a evidencie majetku obce.

    b) pracovné stroje

    (6) Kolesový traktor ZETOR Proxima EČV: KM 638YB – úsek údržby a správa miestnych komunikácií. Slúži pre potreby obce Nesluša. Vykonávajú sa ním služby aj pre občanom obce. Hmotnou zodpovednosťou je poverený vodič, ktorý zodpovedá aj za technický stav vozidla.

    (7) Kolesový traktor Traktor Agrozet EČV: KM 285AA – úsek údržby a správa miestnych komunikácií. Slúži pre potreby obce Nesluša. Vykonávajú sa ním služby aj pre občanom obce. Hmotnou zodpovednosťou je poverený vodič, ktorý zodpovedá aj za technický stav vozidla.

    (8) Nákladné vozidlo: Avia 31N EČV: KM 696AV– úsek údržby a správa miestnych komunikácií. Slúži pre potreby obce Nesluša. Vykonávajú sa ním služby aj pre občanom obce.

    1. Hmotnou zodpovednosťou je poverený vodič, ktorý zodpovedá aj za technický stav vozidla.
    2. Zodpovedný za prevádzku: zamestnanec referátu hospodárskej správy, údržby a evidencie majetku obce

    c) špeciálna pracovná technika

    (9) Za prevádzku špeciálnej pracovnej techniky je zodpovedný a hmotnú zodpovednosť nesie: zamestnanec referátu hospodárskej správy, údržby a evidencie majetku obce

    d) špeciálne vozidlá

    (10) Špeciálne vozidlá Dobrovoľného hasičského zboru obce (ďalej len DHZ-O) – použitie a prevádzku špeciálnych motorových vozidiel DHZ-O bude upravovať samostatná smernica.

    Článok 3 - Služobné automobily

    (1) Pre každé vozidlo sa vedie záznam o prevádzke – kniha jázd. Evidenciu v ňom vykonáva vodič. Kniha jázd sa nachádza vo vozidlách.

    (2) Vozidlá parkujú na vyhradených miestach. Garážovanie mimo vyhradených miest povoľuje starosta obce svojim podpisom na zázname.

    (3) Pri garážovaní a parkovaní počas pracovnej cesty musia byť vozidlá zabezpečené proti odcudzeniu a poškodeniu.

    (4) Zodpovedný pracovník mesačne vyhodnocuje spotrebu pohonných látok.

    Článok 4 - Povinnosti zamestnanca zodpovedného za prevádzku služobných automobilov

    (1) Riadi a usmerňuje automobilovú dopravu tak, aby bolo zabezpečené včasné a riadne plnenie úloh.

    (2) Zodpovedá za dodržiavanie povinností prevádzkovateľa vozidiel podľa § 6 zákona č. 8/2008 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    (3) Zodpovedá za technický stav vozidiel a zabezpečuje

    1. udržiavanie vozidla v riadnom technickom stave,
    2. podrobenie vozidla technickej kontrole a emisnej kontrole v lehotách ustanovených zákonom,
    3. vybavenie vozidla povinnou výbavou.

    (4) Zabezpečuje uzatváranie dohôd o zverení a dohôd o používaní služobného motorového vozidla a protokolárne odovzdáva motorové vozidlá do používania.

    (5) Kontroluje včasné a správne vyhotovenie „Záznamov o prevádzke vozidiel“. Vedenie evidencie v autodoprave, námatkovo aspoň raz za štvrťrok kontroluje stav tachometra a porovnáva ho s mesačným výkazom o spotrebe pohonných látok a ubehnutých kilometroch.

    (6) Kontroluje, či osoby oprávnené používať dopravné prostriedky disponujú platnou kartou vodiča podľa zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

    (7) Zabezpečuje vysporiadanie prípadných poistných udalostí a vedie evidenciu o prípadných škodách.

    (8) Uschováva podľa registratúrneho poriadku obce dokumentáciu o prevádzke a údržbe motorových vozidiel.

    Článok 5 - Povinnosti vodiča

    (1) Dodržiava zákon č. 8/2008 Z. z. o cestnej prevádzke vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    (2) Zodpovedá za technický stav zvereného vozidla a za celkovú hospodárnosť používania vozidla.

    (3) Vedie o zverenom vozidle priebežne záznam so všetkými potrebnými údajmi. Záznam o prevádzke vozidla osobnej dopravy vedie tak, aby bol prehľadný pohyb vozidla a účel jeho využitia, ubehnuté km, stav tachometra, doplnenie pohonných hmôt a olejov.

    (4) Záznamy o prevádzke vozidla a všetky podklady na vyúčtovanie pohonných látok odovzdáva zamestnancovi zodpovednému za prevádzku služobných automobilov v posledný deň príslušného mesiaca.

    (5) Kontroluje technický stav vozidla pred začiatkom jazdy a v priebehu jazdy a po skončení výkonu vozidla vykonáva údržbu vozidla. Oznamuje zamestnancovi zodpovednému za prevádzku služobných automobilov všetky zmeny v dispozícii služobného motorového vozidla pre jazdu, o ktorých sa dozvedel, a to pred nástupom na jazdu alebo hneď po jej ukončení.

    (6) Bez meškania hlási zodpovednému pracovníkovi poškodenie, zničenie alebo odcudzenie vozidla, ako aj každú mimoriadnu udalosť súvisiacu s porušením dopravných predpisov a dopravnú nehodu, na ktorej mal účasť, a to so všetkými potrebnými údajmi.

    (7) Bez meškania hlási zamestnávateľovi stratu spôsobilosti na riadenie motorového vozidla.

    (8) Prepravuje len osoby schválené na žiadanke na prepravu osôb.

    (9) Služobné vozidlá môžu používať okrem vodiča z povolania výnimočne aj iní pracovníci určení oprávneným pracovníkom.

    (10) Vodiča referentsky vedeného vozidla má pri prevádzke vozidla tie isté povinnosti, ako vodič z povolania.

    Článok 6 - Rozpis ciest služobného automobilu

    (1) Požiadavky na použitie vozidla predkladajú zamestnanci obecného úradu o prepravu na tlačive "Žiadanka na prepravu" najneskôr deň pred cestou zodpovednému pracovníkovi. Na žiadanke musia byť uvedené mená prepravovaných osôb alebo nákladu a účel jazdy.

    (2) Vykonanie cesty sa schvaľuje podpisom na žiadanke na prepravu a príkaze na vykonanie jazdy. Vykonanie služobnej cesty je oprávnený schvaľovať:

    1. starosta obce – všetkým zamestnancom pre účely služobných ciest v rámci Slovenskej republiky a zahraničných služobných ciest;
    2. v prípade pracovnej cesty starostu obce príkaz na pracovnú cestu vypisuje starosta sám;
    3. v prípade pracovnej cesty funkcionára obce príkaz na pracovnú cestu podpisuje starosta obce.

    (3) Zodpovedný pracovník po posúdení požiadaviek jednotlivých žiadateľov v súlade so zásadami hospodárnosti navrhne pridelenie vozidla a podpíše príkaz na jazdu.

    Článok 7 - Povinnosti prepravovaných osôb

    (1) Zamestnanci, ktorí sa prepravujú vo vozidle, sú povinní dodržiavať predpisy o cestnej premávke.

    (2) Zmenu smeru a cieľa jazdy pri pracovnej ceste môže vodičovi nariadiť len starosta obce alebo zodpovedný pracovník.

    (3) Ostatní zamestnanci, ak sú žiadateľmi o prepravu, môžu nariadiť zmenu smeru a cieľa jazdy len v prípadoch, keď hrozí omeškanie alebo momentálna situácia bráni pokračovaniu cesty podľa rozpisu, pričom toto musia po ukončení jazdy písomne zdôvodniť starostovi obce. Tieto zmeny sa dodatočne zaevidujú v "Žiadanke na prepravu".

    (4) Zvoz a odvoz z miest bydliska zamestnancov, ktorí vykonávajú služobnú cestu je možný len v prípade, ak sa na služobnú cestu nastupuje pred 6:00 hod. a služobná cesta je ukončená po 20:00 hod.

    Článok 8 - Použitie súkromného automobilu na služobné účely

    (1) Zamestnanec na základe písomnej dohody so zamestnávateľom môže na služobnú cestu použiť aj iné motorové vozidlo ako služobné.

    (2) Za použitie iného ako súkromného motorového vozidla patrí zamestnancovi podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách základná náhrada za každý ubehnutý kilometer a náhrada za spotrebované pohonné látky vypočítanej podľa normovanej spotreby uvedenej v osvedčení alebo v technickom preukaze.

    (3) Zamestnávateľ môže so zamestnancom písomne dohodnúť poskytovanie náhrady za použitie motorového vozidla v sume zodpovedajúcej cene cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy. To neplatí, ak zamestnanec použije na služobnú cestu iné ako služobné motorové vozidlo na žiadosť zamestnávateľa.

    Článok 9 - Použitie služobného automobilu na súkromné účely

    (1) Zamestnávateľ môže zamestnancovi obce v odôvodnených prípadoch poskytnúť služobné vozidlo s vodičom na súkromné účely. Súhlas na použitie služobného vozidla na súkromný účel udeľuje starosta obce na základe písomnej žiadosti.

    (2) Zamestnanec, ktorému je vozidlo poskytnuté, predloží pri odovzdaní vozidla záznam o prevádzke vozidla, v ktorom uvedie dátum a cieľ cesty, stav tachometra pred a po vykonaní jazdy a počet najazdených kilometrov.

    (3) Zamestnanec uhradí náklady za spotrebované pohonné látky a počet ubehnutých kilometrov, vypočítané podľa normy spotreby použitého vozidla a ubehnutých kilometrov.

    Článok 10 - Prevádzkové normy spotreby pohonných látok

    (1) Po skončení každého mesiaca vodič vyhodnocuje spotrebu pohonných látok. Správnosť údajov potvrdzuje zodpovedný pracovník obecného úradu.

    (2) Prevádzková norma spotreby na 100 ubehnutých kilometrov je určená na základe údajov o spotrebe paliva uvedených v technickom preukaze vozidla, a to nasledujúcim spôsobom:

    1. ako aritmetický priemer normovanej spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii pri jazde v obci a mimo obce;
    2. ak sa v zázname vykazujú ubehnuté kilometre osobitne v obci a osobitne mimo obce a v osvedčení je uvedená norma spotreby tiež v obci a mimo obce, spotreba sa vyhodnocuje osobitne za ubehnuté kilometre v obci a za ubehnuté kilometre mimo obce;
    3. ak v osvedčení alebo v technickom preukaze nie je uvedená normovaná spotreba, vychádza sa zo spotreby preukázanej dokladom vydaným osobou, ktorej bolo udelené oprávnenie autorizácie podľa osobitného predpisu;
    4. ak ide o nákladné vozidlo alebo iné pracovné mechanizmy, pri ktorých sa spotreba uvedená v osvedčení alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou vlastným aktom riadenia, ktorý preukázateľne určuje a odôvodňuje spôsob vypočítanej normovanej spotreby. Tento spôsob umožňuje určiť osobitnú prirážku k určenej norme v zimných mesiacoch.

    (3) Zvýšené normy sa stanovia výpočtom podľa vzorca: PNS  =  S  x  K, v ktorom PNS je prevádzková norma spotreby, S priemerná norma spotreby alebo norma pre jazdu mestom podľa technického preukazu a K technický súčiniteľ vozidla. Hodnota súčiniteľa K pre automobily s celkovou hmotnosťou do 2 t a objemom nad 1200 cm3 je 1,20. Zvýšenú normu spotreby vodič použije v období zimných mesiacov (december – február). V závislosti od klimatických podmienok môže starosta obce povoliť jej použitie aj v novembri a marci.

    (4) Každá nadspotreba, ktorá bude presahovať rámec výdavkov podľa zvýšenej normy a nebude zdôvodnená, bude zosobnená zamestnancovi, ktorý ju spôsobil. V prípade, že je vozidlo pridelené viacerým zamestnancom, úhrada za nadspotrebu bude rozdelená pomernou sumou na každého z nich podľa počtu ubehnutých kilometrov jednotlivými vodičmi.

    (5) Normy spotreby jednotlivých služobných motorových vozidiel sú prílohou tejto smernice.

    Článok 11 - Vyúčtovanie nakúpených pohonných hmôt

    (1) Na základe účtovného dokladu (faktúry alebo dokladu z registračnej pokladne z čerpacej stanici) sa cena nakúpenej pohonnej hmoty zaúčtuje ako príjem materiálu na sklad.

    (2) Do 5. kalendárneho dňa mesiaca nasledujúceho po sledovanom mesiaci sa vyhodnotí spotreba pohonných hmôt podľa prevedených prepravných výkonov. Vecnú správnosť tohto vyhodnotenia potvrdí zodpovedný pracovník a na základe toho sa zaúčtuje výdaj zo skladu do spotreby. Pritom sa použije metóda FIFO.

    (3) Nevyúčtovaný nákup pohonných hmôt je predmetom štvrťročného vyhodnotenia. Pri preukázaní neopodstatnenej vyššej spotreby, ktorú nebolo možné podľa noriem preúčtovať do nákladov sa nadspotreba zaúčtuje ako pohľadávka voči zodpovednému zamestnancovi, ktorá bude vyrovnaná zrážkou zo mzdy zamestnanca za posledný mesiac príslušného štvrťroku. K predmetnej zrážke je potrebné uzatvoriť písomnú dohodu o zrážke zo mzdy medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

    (4) Spotreba pohonných hmôt špeciálnej pracovnej techniky podľa článku 2 odseku (1) bodu c) tejto smernice sa vyúčtuje ihneď po jej použití na tlačive „Záznam o prevádzke stroja“.

    Článok 12 - Záverečné ustanovenia

    (1) Tieto pokyny nadobúdajú účinnosť dňom 01. 09. 2016.

    (2) Súčasťou týchto pokynov sú nasledujúce prílohy:

    1. Prevádzkové normy spotreby pohonných látok
    2. Dohoda o zverení služobného vozidla zamestnancovi do používania na služobné účely
    3. Dohoda o používaní referentsky vedeného služobného vozidla
    4. Žiadosť o použitie súkromného vozidla na služobné účely
    5. Dohoda o použití súkromného vozidla na služobné účely
    6. Žiadosť o použitie služobného vozidla na súkromné účely
    7. Protokol o odovzdaní motorového vozidla do používania
    8. Mesačné vyúčtovanie pohonných hmôt
    9. Dohoda o zrážke zo mzdy za neopodstatnenú spotrebu pohonných hmôt
    10. Zoznam zamestnancov oprávnených používať služobné motorové vozidlo

    V Nesluši 10. 08. 2016

    Schválené starostkou obce 10. 08. 2016

    Prílohy

  • Interná smernica č. 5/2019 o vybavovaní sťažností doručených obci Nesluša

    Článok 1 - Predmet úpravy

    Smernica o vybavovaní sťažností (ďalej len „smernica“) upravuje postup pri podávaní, vybavovaní a kontrole vybavovania sťažností fyzických osôb alebo právnických osôb doručených obci Nesluša (ďalej len „obec“).

    Článok 2 - Vymedzenie pojmov

    (1) Vybavovanie sťažnosti je prijímanie, evidencia, prešetrovanie a vybavenie sťažnosti.

    (2) Vybavením sťažnosti je vrátenie sťažnosti, odloženie sťažnosti, oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti alebo oznámenie výsledku prekontrolovania správnosti vybavenia predchádzajúcej sťažnosti.

    Článok 3 - Sťažnosť

    (1) Sťažnosť podľa tejto smernice je podanie fyzickej alebo právnickej osoby (ďalej len „sťažovateľ“), ktorým:

    1. sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou obce,
    2. poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti obce.

    (2) Sťažnosťou podľa tejto smernice nie je podanie, ktoré:

    1. má charakter dopytu, vyjadrenia, názoru, žiadosti, podnetu alebo návrhu;
    2. poukazuje na konkrétne nedostatky v činnosti obce, ktorých odstránenie alebo vybavenie je upravené osobitným predpisom, napríklad Trestný poriadok, Správny súdny poriadok, zákon č. 85/1990Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov;
    3. je sťažnosťou podľa osobitného predpisu, napríklad § 218a až § 218c zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení zákona č. 280/1999 Z. z., § 48 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení zákona č. 623/2005 Z. z., § 65da ods. 2 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení zákona č. 386/2015 Z. z., § 59 ods. 1 písm. h) a § 65 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 301/2016 Z. z;
    4. smeruje proti rozhodnutiu obce v konaní podľa osobitného predpisu, napríklad § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), § 63 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
    5. smeruje proti záverom kontroly, auditu, dohľadu, dozoru alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu alebo
    6. obsahuje utajované skutočnosti alebo z obsahu ktorého je zrejmé, že jeho vybavením ako sťažnosti podľa tohto zákona by došlo k ohrozeniu utajovaných skutočností podľa osobitného predpisu (zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

    (3) Sťažnosťou nie je ani podanie:

    1. orgánu verejnej správy, v ktorom upozorňuje na nedostatky v činnosti iného orgánu verejnej správy,
    2. osoby poverenej súdom na výkon verejnej moci.

    (4) Každé podanie pre účely určenia, či podanie ako také, je sťažnosťou v zmysle zákona o sťažnostiach, a v zmysle tejto smernice sa vždy posudzuje podľa jeho obsahu bez ohľadu na jeho označenie.

    Článok 4 - Vybavenie podaní, ktoré nie sú sťažnosťami

    (1) Podanie, ktoré:

    1. má charakter dopytu, vyjadrenia, názoru, žiadosti, podnetu alebo návrhu,
    2. poukazuje na konkrétne nedostatky v činnosti obce, ktorých odstránenie alebo vybavenie je upravené osobitným predpisom,
    3. smeruje proti rozhodnutiu obce vydanému v konaní podľa osobitného predpisu,
    4. smeruje proti záverom kontroly, auditu, dohľadu, dozoru alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, alebo
    5. obsahuje utajované skutočnosti alebo z obsahu ktorého je zrejmé, že jeho vybavením ako sťažnosti podľa tohto zákona by došlo k ohrozeniu utajovaných skutočností podľa osobitného predpisu
      a je označené ako sťažnosť, obec odloží, o čom toho, kto podanie podal, písomne upovedomí do 15 pracovných dní od doručenia podania s uvedením dôvodu odloženia podania. Ak je obec príslušná podanie vybaviť podľa osobitného predpisu, tak podanie vybaví podľa príslušného osobitného predpisu.

    (2) Podanie, ktoré je sťažnosťou podľa osobitného predpisu, obec vybaví podľa osobitného predpisu. Ak na jeho vybavenie nie je príslušná, podanie postúpi orgánu verejnej správy, ktorý je na jeho vybavenie príslušný a súčasne to oznámi tomu, kto podanie podal.

    (3) Podanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu obce, ktoré nie je právoplatné, obec vybaví podľa osobitného predpisu. Ak na vybavenie podania nie je príslušná, postúpi takéto podanie do piatich pracovných dní orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o čom upovedomí toho, kto podanie podal.

    Článok 5 - Náležitosti sťažností

    (1) Sťažnosť musí obsahovať:

    1. ak ju podáva fyzická osoba – meno, priezvisko, adresu pobytu sťažovateľa;
    2. ak ju podáva právnická osoba – názov a sídlo, meno a priezvisko osoby oprávnenej za ňu konať.

    (2) Sťažnosť musí byť čitateľná a zrozumiteľná, z jej obsahu musí byť jednoznačné, proti komu smeruje, na aké nedostatky poukazuje, čoho sa sťažovateľ domáha.

    (3) Sťažnosť:

    1. v listinnej podobe musí obsahovať vlastnoručný podpis sťažovateľa,
    2. v elektronickej podobe musí byť sťažovateľom autorizovaná kvalifikovaným elektronickým podpisom.

    (4) Ak sťažnosť podaná v elektronickej podobe nie je autorizovaná podľa osobitného predpisu ani odoslaná prostredníctvom prístupového miesta, ktoré vyžaduje úspešnú autentifikáciu sťažovateľa, sťažovateľ ju musí do piatich pracovných dní od jej podania potvrdiť, a to vlastnoručným podpisom, jej autorizáciou podľa osobitného predpisu alebo jej odoslaním prostredníctvom prístupového miesta, ktoré vyžaduje úspešnú autentifikáciu sťažovateľa, inak sa sťažnosť odloží. O odložení sťažnosti a dôvodoch jej odloženia obec písomne upovedomí sťažovateľa do 15 pracovných dní od odloženia. Sťažovateľom sa rozumie aj osoba oprávnená konať v mene právnickej osoby. Lehota na vybavenie sťažnosti začína plynúť prvým pracovným dňom nasledujúcim po dni doručenia potvrdenia sťažnosti. Ak potvrdenie sťažnosti obsahuje iné údaje ako sťažnosť podaná v elektronickej podobe, obec sťažnosť podanú v elektronickej podobe odloží.

    (5) Ak sťažnosť v písomnej podobe, ako aj v elektronickej podobe neobsahuje náležitosti podľa zákona a podľa tejto smernice, obec ju odloží podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o sťažnostiach.

    Článok 6 - Odloženie sťažnosti

    (1) Pri odložení sťažnosti obec postupuje podľa § 6 ods. 1 až 4 zákona o sťažnostiach.

    (2) O odložení sťažnosti obec informuje sťažovateľa (príloha č. 1) a do spisu vyhotoví záznam (príloha č. 2).

    Článok 7 - Podávanie sťažnosti

    (1) Sťažnosť musí byť podaná písomne, a to v listinnej alebo v elektronickej podobe.

    (2) Ak sa sťažovateľ dostaví na obec osobne podať sťažnosť, ktorú nemá vyhotovenú písomne, zamestnanec obce sťažovateľa príjme a umožní mu, aby si sťažnosť v listinnej podobe vyhotovil.

    (3) Ak sa na obec dostaví osoba, ktorej zdravotný stav bráni, aby si sťažnosť v listinnej podobe vyhotovila sama, za túto osobu ju vyhotoví zamestnanec obce.

    (4) Písomnosti súvisiace s vybavovaním sťažnosti, ktorú podalo viac sťažovateľov spoločne a nie je v nej určené, komu z nich sa majú doručovať, obec zašle sťažovateľovi, ktorý ako prvý uvádza údaje podľa § 5 ods. 2 zákona o sťažnostiach a článku 5 ods. 1 tejto smernice.

    (5) Ak si sťažovateľ zvolí zástupcu, ktorý v jeho mene podáva sťažnosť, súčasťou sťažnosti musí byť písomné splnomocnenie s osvedčeným podpisom (ďalej len „splnomocnenie“) zastupovať sťažovateľa pri podaní sťažnosti a pri úkonoch súvisiacich s vybavovaním sťažnosti. Ak sa sťažnosť podáva v elektronickej podobe, postupuje sa pri zastupovaní sťažovateľa podľa osobitného predpisu (§ 23 ods. 3 zákona č. 305/2013 Z. z.). Ak zástupca k sťažnosti splnomocnenie nepriloží, obec sťažnosť odloží podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona o sťažnostiach. Povinnosť priloženia splnomocnenia sa nevzťahuje na zastupovanie sťažovateľa advokátom podľa zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii.

    (6) Sťažnosť adresovaná zamestnancovi obce alebo starostke obce je sťažnosťou podanou obci.

    (7) V prípade utajenia totožnosti sťažovateľa sa postupuje podľa § 8 zákona o sťažnostiach.

    Článok 8 - Prijímanie sťažností

    (1) Obec a jej zamestnanci sú povinní prijímať sťažnosti od sťažovateľov podané písomne v listinnej alebo elektronickej podobe.

    (2) Sťažovatelia v prípade, že sťažnosť nezasielajú poštou, podávajú písomné sťažnosti do podateľne obce alebo zamestnancovi obce.

    (3) Podateľňa eviduje všetky podania fyzických osôb alebo právnických osôb (ďalej len podanie), ktoré sú označené ako sťažnosť alebo z obsahu ktorých je zrejmé, že sú sťažnosťou v zmysle zákona o sťažnostiach, aj keď takto označené nie sú.

    (4) V prípade, že bolo podanie prevzaté od sťažovateľa iným zamestnancom obce a nie zamestnancom podateľne, tento je povinný predložiť podanie na zaevidovanie do podateľne obce bezodkladne, najneskôr však v nasledujúci pracovný deň.

    (5) V prípadoch, ak nie je jednoznačné, či podanie je alebo nie je sťažnosťou v zmysle zákona o sťažnostiach a tejto smernice, posúdenie jeho obsahu vykoná a následne o veci rozhodne hlavný kontrolór obce.

    (6) Prijatú sťažnosť, na ktorej vybavenie obec nie je príslušná, postúpi najneskôr do desiatich pracovných dní od doručenia orgánu verejnej správy príslušnému na jej vybavenie a zároveň o tom upovedomí sťažovateľa (príloha č. 3).

    (7) Obec nepostúpi sťažnosť, v ktorej sťažovateľ požiadal o utajenie svojej totožnosti, ale ju najneskôr do desiatich pracovných dní od jej doručenia vráti sťažovateľovi s uvedením dôvodu.

    Článok 9 - Centrálna evidencia sťažností

    (1) V podmienkach obce je centrálna evidencia sťažností vedená zamestnancom podateľne obce.

    (2) Každé podanie, ktoré bolo posúdené ako sťažnosť v zmysle článku 8 ods. 5 tejto smernice a bude ako sťažnosť vybavované, musí byť bezodkladne postúpené na zaevidovanie do centrálnej evidencie sťažností.

    (3) Centrálna evidencia sťažností musí obsahovať najmä tieto údaje:

    1. dátum doručenia a dátum zapísania sťažnosti, opakovanej sťažnosti a ďalšej opakovanej sťažnosti,
    2. meno, priezvisko a adresu pobytu sťažovateľa, a ak sťažnosť podáva právnická osoba, musí obsahovať jej názov a sídlo, meno a priezvisko osoby oprávnenej za ňu konať,
    3. predmet sťažnosti,
    4. dátum pridelenia sťažnosti na prešetrenie na vybavovanie a komu bola pridelená,
    5. výsledok prešetrenia sťažnosti,
    6. prijaté opatrenia a termíny ich splnenia,
    7. dátum vybavenia sťažnosti, opakovanej sťažnosti alebo odloženia ďalšej opakovanej sťažnosti,
    8. výsledok prekontrolovania predchádzajúcej sťažnosti alebo prešetrenia opakovanej sťažnosti,
    9. dátum postúpenia sťažnosti orgánu príslušnému na jej vybavenie,
    10. dôvody, pre ktoré obec sťažnosť odložila,
    11. poznámky.

    (4) V prípade, že sťažnosť je adresovaná alebo prijatá zamestnancom obce, tento ju bezodkladne predloží na zaregistrovanie do centrálnej evidencie sťažností.

    (5) Do centrálnej evidencie sťažností sa zapisujú tie podania, ktoré spĺňajú pojmové znaky sťažnosti podľa zákona o sťažnostiach a tejto smernice. Zapisujú sa sem aj tie sťažnosti, ktoré obec prijala a následne postúpil na vybavenie príslušnému orgánu verejnej správy v súlade so zákonom o sťažnostiach, ako aj tie sťažnosti, u ktorých vznikol dôvod na ich odloženie podľa zákona o sťažnostiach.

    (6) Po zaevidovaní sťažnosti v centrálnej evidencii starostka obce na základe toho, voči komu sťažnosť smeruje, písomne určí osobu na vybavenie sťažnosti podľa funkčnej a vecnej príslušnosti v zmysle zákona o sťažnostiach a tejto smernice.

    Článok 10 - Príslušnosť na vybavenie sťažnosti

    Pri prideľovaní sťažnosti na vybavenie sa prihliada na príslušnosť na vybavenie sťažnosti podľa § 11 a § 12 zákona o sťažnostiach.

    Článok 11 - Lehoty na vybavenie sťažností

    (1) Lehota na vybavenie sťažnosti a počítanie lehôt sú upravené v § 13 zákona o sťažnostiach.

    (2) Obec je povinná prešetriť a vybaviť sťažnosť do 60 pracovných dní.

    (3) Ak je sťažnosť náročná na prešetrenie, môže starostka obce lehotu podľa predchádzajúceho odseku pred jej uplynutím predĺžiť o 30 pracovných dní.

    (4) Predĺženie lehoty na vybavenie sťažnosti podľa predchádzajúceho odseku obec bezodkladne písomne oznámi sťažovateľovi s uvedením dôvodu, prečo je predĺženie lehoty nevyhnutné (príloha č. 4).

    (5) Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa vzťahujú rovnako aj na vybavenie opakovanej sťažnosti a sťažnosti proti vybaveniu sťažnosti.

    Článok 12 - Oboznamovanie s obsahom sťažnosti, spolupráca a súčinnosť pri vybavovaní sťažností

    (1) Obec je povinná oboznámiť toho, proti komu sťažnosť smeruje, s jej obsahom v takom rozsahu a čase, aby sa jej prešetrovanie nemohlo zmariť; zároveň mu umožní vyjadriť sa k sťažnosti, predkladať doklady, poskytovať informácie a údaje potrebné na vybavenie sťažnosti.

    (2) Obec je oprávnená v nevyhnutnom rozsahu písomne vyzvať sťažovateľa na spoluprácu s určením spôsobu jej poskytnutia a s poučením, že v prípade neposkytnutia spolupráce alebo jej neposkytnutia v stanovenej lehote sťažnosť odloží podľa § 6 ods. 1 písm. i) zákona o sťažnostiach (príloha č. 5).

    (3) Lehota na poskytnutie spolupráce sťažovateľa je desať pracovných dní od doručenia písomnej výzvy sťažovateľovi. Ak sťažovateľ v odôvodnených prípadoch preukáže, že lehota na poskytnutie spolupráce nie je dostatočná, môže pred jej uplynutím písomne požiadať o určenie novej lehoty. Obec môže sťažovateľovi určiť novú lehotu na poskytnutie spolupráce (príloha č. 6).

    (4) V čase od odoslania výzvy na poskytnutie spolupráce do jej poskytnutia lehota na vybavenie sťažnosti neplynie – obec postupuje podľa § 15 až § 17 zákona o sťažnostiach (príloha č. 7).

    (5) Pri oboznamovaní sa s obsahom sťažnosti, pri vyžiadaní spolupráce sťažovateľa, ako aj pri vyžiadaní súčinnosti obec postupuje podľa § 15 až § 17 zákona o sťažnostiach (príloha č. 8).

    Článok 13 - Prešetrovanie sťažností

    (1) Prešetrovanie sťažnosti je jednou z foriem kontrolnej činnosti vykonávanej podľa zákona o sťažnostiach, ktorou sa zisťuje skutočný stav veci a jeho súlad alebo rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

    (2) Pri prešetrovaní sťažnosti poverený zamestnanec, resp. zamestnanci obce postupujú tak, aby bol zistený skutočný stav veci a jeho súlad alebo rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Pri prešetrovaní používajú formy a metódy kontrolnej činnosti, napr. zisťovanie z písomných dokladov, osobné zisťovanie, miestne obhliadky, vypočutie dotknutých osôb, posudky, vyjadrenia a pod. Výsledkom uplatnenia týchto postupov budú objektívne a pravdivé zistenia vo veci.

    (3) Ak sa prešetrením sťažnosti nedá overiť skutočný stav veci a jeho súlad alebo rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi (napr. jej predmetom sú nepreukázateľné skutočnosti), prešetrujúci zamestnanec, resp. zamestnanci obce to uvedú v zápisnici o prešetrení sťažnosti a oznámia sťažovateľovi (príloha č. 9).

    (4) Pri prešetrovaní sťažnosti sa vychádza z jej predmetu, bez ohľadu na sťažovateľa a toho, proti komu sťažnosť smeruje. Ak je podľa obsahu iba časť podania sťažnosťou, prešetrí sa iba v tomto rozsahu. Ak sa sťažnosť skladá z viacerých samostatných častí, prešetruje sa každá z nich.

    (5) Poverený zamestnanec, resp. zamestnanci obce prešetria iba tie časti sťažnosti, na ktorých vybavenie je obec príslušná. Ostatné časti sťažnosti postúpiia podľa § 9 zákona o sťažnostiach orgánu verejnej správy príslušnému na ich vybavenie. Časti, ktoré nie sú sťažnosťou obec neprešetruje, o čom sťažovateľa upovedomí v oznámení výsledku prešetrenia sťažnosti s uvedením dôvodov ich neprešetrenia.

    (6) Sťažnosť je prešetrená prerokovaním zápisnice o prešetrení sťažnosti. Ak ju nemožno prerokovať, sťažnosť je prešetrená doručením jedného vyhotovenia zápisnice o prešetrení sťažnosti.

    Článok 14 - Zápisnica o prešetrení sťažnosti

    (1) O priebehu a výsledkoch prešetrenia sťažnosti vyhotoví zamestnanec, resp. zamestnanci obce, ktorí prešetrovali sťažnosť, zápisnicu o prešetrení sťažnosti (prílohy č. 10 a 11).

    (2) Zápisnica o prešetrení sťažnosti musí obsahovať náležitosti podľa § 19 ods. 1 zákona o sťažnostiach.

    (3) Ak sa zamestnanec, resp. zamestnanci obce, v ktorej sa sťažnosť prešetrovala, odmietnu oboznámiť so zápisnicou o prešetrení sťažnosti, odmietnu splniť povinnosti uvedené v zápisnici o prešetrení sťažnosti a vyplývajúce z prešetrenia sťažnosti alebo ak odmietnu zápisnicu o prešetrení sťažnosti podpísať, zamestnanec, ktorý sťažnosť prešetroval, uvedie tieto skutočnosti v zápisnici o prešetrení sťažnosti.

    Článok 15 - Oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti

    (1) Sťažnosť je vybavená odoslaním písomného oznámenia výsledku jej prešetrenia sťažovateľovi. Oznámenie musí obsahovať odôvodnenie výsledku prešetrenia sťažnosti, ktoré vychádza zo zápisnice (príloha č. 12).

    (2) V oznámení zamestnanec, resp. zamestnanci obce uvedú, či sťažnosť je opodstatnená alebo neopodstatnená. Ak má sťažnosť viacero častí, oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti obsahuje výsledok prešetrenia každej z nich. Sťažnosť zložená z viacerých častí je vyhodnotená ako opodstatnená, ak aspoň jedna z jej častí je opodstatnená.

    (3) Ak je sťažnosť opodstatnená, v oznámení sa uvedie, že obci boli uložené povinnosti podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona o sťažnostiach.

    Článok 16 - Opakovaná sťažnosť a sťažnosť proti vybaveniu sťažnosti

    (1) Pri vybavovaní opakovanej sťažnosti a sťažnosti proti vybaveniu sťažnosti sa postupuje podľa § 21 a § 22 zákona o sťažnostiach (príloha č. 13 a príloha č. 14).

    (2) Na vybavenie opakovanej sťažnosti a sťažnosti proti vybaveniu sťažnosti je príslušný hlavný kontrolór obce.

    Článok 17 - Kontrola vybavovania sťažností

    Kontrolu plnenia opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov je oprávnená vykonať starostka obce alebo vykonaním tejto kontroly môže poveriť hlavného kontrolóra. O výsledku plnenia opatrení podáva hlavný kontrolór písomnú informáciu starostke obce.

    Článok 18 - Spoločné a záverečné ustanovenia

    (1) Informácie z dokumentácie súvisiacej s vybavovaním sťažnosti, ktoré sú chránené alebo ku ktorým je prístup obmedzený podľa zákona o slobode informácií, sa nesprístupňujú.

    (2) Ak táto smernica neustanovuje inak, pri vybavovaní a vybavení sťažností sa primerane použijú ustanovenia zákona o sťažnostiach.

    (3) Táto smernica sa primerane použije aj na vybavovanie petícií podľa zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve.

    (4) Neoddeliteľnou súčasťou smernice je nasledujúcich 14 príloh:

    1. Odloženie sťažnosti – upovedomenie
    2. Záznam o odložení sťažnosti
    3. Postúpenie sťažnosti
    4. Predĺženie lehoty – oznámenie
    5. Výzva na spoluprácu
    6. Výzva na spoluprácu – určenie novej lehoty
    7. Prerušenie plynutia lehoty na vybavenie sťažnosti – oznámenie
    8. Poskytnutie súčinnosti
    9. Nemožnosť prešetrenia sťažnosti
    10. Zápisnica o prešetrení sťažnosti
    11. Zápisnica o prešetrení sťažnosti
    12. Oznámenie výsledku vybavenia sťažnosti
    13. Záznam o prekontrolovaní správnosti vybavenia predchádzajúcej sťažnosti
    14. Oznámenie výsledku prekontrolovania správnosti vybavenia predchádzajúcej sťažnosti

    (5) Táto smernica nadobúda účinnosť od 01. 12. 2019.

    (6) Schválené starostkou obce v Nesluši 28. 11. 2019.

    Prílohy

  • Interná smernica č. 6/2016 pre vykonanie inventarizácie majetku obce Nesluša

    Článok 1 - Všeobecná časť

    (1) Inventarizácia majetku a záväzkov sa vykonáva v zmysle ustanovení § 29 a § 30 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Účtovníctvo účtovnej jednotky je preukázateľné ak účtovná jednotka vykonala inventarizáciu. Inventarizáciou sa overuje, či stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve zodpovedá skutočnosti. Inventarizáciou sa zabezpečuje preukázateľnosť účtovníctva, ochrana majetku a zodpovednosť za majetok.

    (2) Predmetom inventarizácie je:

    1. Neobežný majetok:
      • dlhodobý nehmotný majetok,
      • dlhodobý hmotný majetok,
      • dlhodobý finančný majetok.
    2. Obstaranie dlhodobého hmotného, nehmotného a finančného majetku.
    3. Poskytnuté preddavky na dlhodobý hmotný, nehmotný a finančný majetok.
    4. Obežný majetok:
      • zásoby (materiálu, tovaru, zvierat...),
      • pohľadávky,
      • finančný majetok peňažné prostriedky v hotovosti,
      • ceniny (poštové známky, kolky, karty na pohonné hmoty, stravné lístky...),
      • bankové účty,
      • cenné papiere,
      • obstaranie krátkodobého finančného majetku,
      • poskytnuté návratné finančné výpomoci – dlhodobé, krátkodobé.
    5. Vlastné zdroje krytia majetku:
      • fondy účtovnej jednotky a osobitné fondy účtovnej jednotky,
      • finančné a peňažné fondy,
      • výsledok hospodárenia,
      • záväzky - dlhodobé, krátkodobé,
      • bankové úvery a ostatné prijaté výpomoci.
    6. Operatívna evidencia - podsúvahové účty:
      • drobný hmotný a nehmotný majetok,
      • prenajatý majetok,
      • prísne zúčtovateľné tlačivá,
      • odpísané pohľadávky.

    Článok 2 - Plán inventarizácie

    (1) Inventarizácia hmotného majetku (okrem zásob a peňažných prostriedkov v hotovosti), a nehmotného majetku, sa vykoná jeden krát za rok vždy k 31. 12. bežného kalendárneho roka a inventarizácia pohľadávok a záväzkov každý rok vždy k 31. 12. daného roka.

    (2) Inventarizácia zásob sa vykonáva jeden krát za rok vždy k 31. 12. bežného kalendárneho roka alebo priebežne viackrát v priebehu účtovného obdobia.

    (3) Inventarizácia peňažných prostriedkov v hotovosti sa vykonáva štyrikrát ročne k: 31. 03., 30. 06., 30. 09. a 31. 12.

    Článok 3 - Zodpovednosť za vykonanie inventarizácie

    (1) Starosta obce:

    1. je povinný zabezpečiť inventarizáciu majetku a záväzkov a zodpovedá za ich správnu a včasnú kontrolu;
    2. zodpovedá za riadny priebeh inventarizácie a za dodržanie termínov;
    3. písomne určí najmenej päťčlennú inventarizačnú komisiu - Ústredná inventarizačná komisia;
    4. písomne určí členov najmenej trojčlenných dielčích inventarizačných komisií - Dielčia inventarizačná komisia;
    5. zabezpečí, aby počas fyzickej inventúry nedochádzalo k premiestňovaniu majetku.

    (2) Ústredná inventarizačná komisia – ÚIK:

    1. pred začatím vykonávania inventarizácie každý člen ÚIK podpisom pri svojom mene potvrdí na tlačive Príkaz starostu, že:
      • zobral na vedomie obsah príkazu a že metodicky usmerní členov ÚIK a predsedov DIK,
      • absolvoval inštruktáž o postupe vykonávania inventarizácie;
    2. zodpovedá za priebeh inventarizácie a za činnosť dielčích inventarizačných komisií;
    3. predkladá starostovi obce a obecnému zastupiteľstvu výsledky inventarizácie k schváleniu spolu s prehlásením o vysporiadaní inventarizačných rozdielov /manko, schodok, prebytok/ a s návrhom opatrení;
    4. zhodnotí inventarizáciu majetku a vyhotoví "Správu ústrednej inventarizačnej komisie o inventarizácii a vysporiadaní inventarizačných rozdielov".

    (3) Dielčie inventarizačné komisie – DIK:

    1. pred začatím vykonávania inventarizácie každý člen DIK podpisom pri svojom mene potvrdí na tlačive Príkaz starostu, že:
      • zobral na vedomie obsah príkazu a že metodicky usmerní členok DIK,
      • absolvoval inštruktáž o postupe vykonávania inventarizácie;
    2. vykonávajú inventarizáciu majetku v stanovenom termíne a rozsahu;
    3. vyhotovujú inventúrne súpisy;
    4. zodpovedajú za správne zisťovanie skutočného fyzického stavu majetku, čo potvrdzujú podpisovým záznamom na každej strane in. súpisu a na všetkých inventarizačných dokladoch;
    5. rozdiely zistené pri inventarizácii škodovým zápisom nahlási ÚIK;
    6. po skončení fyzickej inventúry vyhotoví inventarizačné zápisy ( dátum je zhodný s dňom ukončenia fyzickej inventúry).

    (4) Inventarizácia musí obsahovať:

    1. príkaz na vykonanie inventarizácie;
    2. menovanie ÚIK a DIK;
    3. vyhlásenie hmotne zodpovedných osôb za majetok;
    4. inventarizačné zápisy, inventúrne súpisy;
    5. doklady k úbytkom majetku – pri vyraďovaní (rozhodnutie o neupotrebiteľnosti majetku;
    6. zápisnica, likvidačný záznam, obchodné zmluvy, prevodky a pod.);
    7. správa ÚIK o inventarizácii a vysporiadaní inventarizačných rozdielov.

    Článok 4 - Inventúrne súpisy

    (1) Skutočný stav majetku, pri ktorom sa vykonala fyzická inventúra, sa zachytí v inventúrnych súpisoch.

    (2) Inventúrne súpisy sa vyhotovujú pomocou výpočtovej techniky a musia obsahovať tieto údaje:

    1. názov a sídlo účtovnej jednotky;
    2. deň začatia a deň skončenia inventúry a deň, ku ktorému bola inventarizácia vykonaná;
    3. stav majetku s uvedením jednotiek množstva a ceny podľa ustanovení § 25;
    4. miesto uloženia majetku;
    5. meno, priezvisko a podpisový záznam hmotne zodpovednej osoby za príslušný druh majetku;
    6. zoznam záväzkov a ich ocenenie podľa ustanovení § 25;
    7. zoznam skutočného stavu rozdielu majetku a záväzkov;
    8. odporúčania na posúdenie reálnosti ocenenia majetku a záväzkov k dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, zistené pri vykonávaní inventúry na účely úpravy ocenenia majetku a záväzkov podľa ustanovení § 26, a § 27, ak sú takéto skutočnosti známe osobám, ktoré vykonali inventúru;
    9. meno, priezvisko a podpisový záznam osôb zodpovedných za zistenie skutočného stavu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov.

    Článok 5 - Inventarizačný zápis

    (1) Po ukončení každej inventúry vypracuje predseda inventarizačnej komisie inventarizačný zápis, kde sa zachytia výsledky porovnania skutočného stavu so stavom v účtovníctve.

    (2) Inventarizačný zápis je účtovný záznam, ktorým sa preukazuje vecná správnosť účtovníctva a ktorý musí obsahovať:

    1. názov a sídlo účtovnej jednotky;
    2. výsledky vyplývajúce z porovnania skutočného stavu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov s účtovným stavom;
    3. výsledky vyplývajúce z posúdenia reálnosti ocenenia majetku a záväzkov podľa ustanovení § 26 a § 27;
    4. meno, priezvisko a podpisový záznam osoby alebo osôb zodpovedných za vykonanie inventarizácie v účtovnej jednotke;
    5. deň, ku ktorému bola vykonaná inventarizácia;
    6. druh inventarizácie, miesto uloženia majetku druh inventarizovaného majetku;
    7. spôsob zisťovania skutočného stavu majetku;
    8. deň začatia a deň skončenia inventúry;
    9. prehľad vyhotovených inventúrnych súpisov, prípadne prehľad účtovných dokladov určených na vyúčtovanie inventarizačných rozdielov;
    10. výsledky inventarizácie – porovnanie skutočného stavu so stavom účtovným;
    11. úhrn zistených inventarizačných rozdielov, ich príčiny (pokiaľ je ich možné bezprostredne zistiť);
    12. vyjadrenie hmotne zodpovedných osôb za majetok k zisteným inventarizačným rozdielom a návrh na vysporiadanie inventarizačných rozdielov;
    13. zistenia o neupotrebiteľnosti a prebytočnosti majetku, poškodených zásob a pod., návrh a opatrenia na riešenie tohto majetku;
    14. dátum vyhotovenia inventarizačného zápisu.

    Článok 6 - Výsledky inventarizácie

    (1) Ústredná inventarizačná komisia zhodnotí výsledok inventarizácie, preverí nedostatočne objasnené inventarizačné rozdiely a návrh jednotlivých inventarizačných komisií na vysporiadanie týchto rozdielov a vyhotoví "Správu ÚIK o inventarizácii a vysporiadaní inventarizačných rozdielov", ktorú predloží na schválenie obecnému zastupiteľstvu.

    (2) Rozhodnutie o konečnom vysporiadaní inventarizačných rozdielov sa vykoná v takej lehote, aby sa zabezpečilo zaúčtovanie s konečnou platnosťou do konca účtovného obdobia, t. j. do 21 kalendárnych dní po skončení účtovného obdobia.

    Článok 7 - Záverečné ustanovenia

    (1) Táto smernica nadobúda účinnosť dňom 01. 07. 2016.

    (2) Súčasťou smernice sú nasledujúce prílohy:

    1. Vzor inventúrneho súpisu
    2. Vzor inventarizačného zápisu

    (3) Schválené starostkou obce 08. 06. 2016.

    Prílohy

  • Vnútorné predpisy